Anaximandros
From Wikipedia, the free encyclopedia
Anaximandros (* asi 610 pred Kr. – † asi 546 pred Kr.) bol starogrécky filozof, žiak Tálesa z Milétu.
Anaximandros | |
Západná filozofia Staroveká filozofia | |
Raffael Santi: Aténska škola, 1510–1511 (detail) | |
Biografické údaje | |
---|---|
Meno | Anaximandros (Ἀναξίμανδρος) |
Narodenie | asi 610 pred Kr. |
Úmrtie | asi 546 pred Kr. |
Dielo | |
Škola/tradícia | milétska škola |
Oblasť záujmu | kozmológia |
Význačné myšlienky | geocentrická sústava, apeirón, arché |
Ovplyvnený
| |
Odkazy | |
Anaximandros (multimediálne súbory na commons) | |
Bol najhlbším mysliteľom milétskej školy, „lebo svojím výkladom o apeire už aspoň naznačil osobitosť filozofického skúmania sveta“. Apeiron (čiže neobmedzeno) považoval za počiatok (arché) všetkého; z apeironu sa podľa Anaximandra postupne vylučovali protiklady (teplo a chlad, vlhko a sucho); z ich vzájomného pôsobenia sa vyvinulo existujúce usporiadanie sveta. K prírodným zmenám dochádza v dôsledku boja protikladov. Človek sa vyvinul zo živočíchov iného druhu. Zem je tvaru valca a voľne sa vznáša uprostred vesmíru.
Údajne napísal prvé filozofické dielo v Grécku, ktoré sa spomína pod názvom „O prírode“. Anaximandros ako prvý použil na označenie pralátky, z ktorej vznikol svet, termín arché.
Protiklady… sú teplé a studené, suché a vlhké a iné. (zo Simplikia)