Chondrit
From Wikipedia, the free encyclopedia
Chondrity sú najhojnejšie sa vyskytujúci typ meteoritov, tvoria asi 86 % meteoritov, ktoré dopadli na Zem, nie je však isté, či toto percento odráža ich hojnosť vo vesmíre. Po prvý raz ich analyzoval francúzsky chemik Antoine Lavoisier roku 1772.
Chondrity poskytli najstaršie a najpresnejšie údaje (4 560 miliónov rokov) o horninách slnečnej sústavy. Chondrity sú v podstate kozmické sedimenty. Nazvané sú podľa svojich hlavných súčastí-chondrúl. Sú to guľovité útvary, ktoré sa utvárali, keď roztavené kremičitany rýchlo tuhli v ranej slnečnej hmlovine. Chondruly obsahujú olivín, pyroxény a plagioklasy, okrem toho sú v chondritoch kovy a sírniky. Chondrity zaznamenali od svojho vzniku dlhú históriu. Táto história zahŕňa viac ako 60 miliónov rokov zohrievania v asteroidoch, následné dopady, ktoré zohriali časti asteroidov, fragmentáciu, ktorá vyslala chondrity smerom k zemi, a nakoniec dopad na našu planétu.