Gaston Bachelard
francúzsky filozof / From Wikipedia, the free encyclopedia
Gaston Bachelard (* 27. jún 1884, Bar-sur-Aube, Francúzsko – † 16. október 1962, Paríž) bol francúzsky filozof a literárny kritik, sprvu predstaviteľ psychoanalýzy, neskôr fenomenológie a neoracionalizmu.
Gaston Bachelard | |
Západná filozofia Filozofia 20. storočia | |
Biografické údaje | |
---|---|
Meno | Gaston Bachelard |
Narodenie | 27. jún 1884, Bar-sur-Aube, Francúzsko |
Úmrtie | 16. október 1962 (78 rokov), Paríž, Francúzsko |
Dielo | |
Oblasť záujmu | fenomenológia, epistemológia, filozofia vedy |
Podpis | |
Odkazy | |
Gaston Bachelard (multimediálne súbory na commons) | |
Predmetom jeho záujmu boli otázky epistemológie a filozofie vied, imaginácie, snenia a poézie z hľadiska ich hlbinnej súvislosti s prírodnými živlami (oheň, voda atď). Pôsobil na katedre dejín v Dijone a na Sorbonne, kde v rokoch 1940-1954 prednášal dejiny vedy a filozofiu.
Podľa Bachelarda sa veda a umenie, rozum a fantázia k sebe navzájom dialekticky vzťahujú. Aj veda predpokladá fantáziu alebo predstavivosť. K vede dochádza na základe zlomu, rozchodu s každodennou skúsenosťou. Veda má procesuálny charakter, spočíva v napravovaní omylov, v rozchádzaní sa s predchádzajúcimi formami tvorby teórií a prekonávaní protirečení. Veľmi dôležité sú v procese vedy prechodné obdobia. Veda má povahu výroby (produkcie): svoj objekt konštruuje ako umelý produkt. Bachelard kritizuje chápanie daného ako základného či zakladajúceho.
V diele Nový druh vedy Bachelard hovorí, že vedecké myslenie nahradí metafyzika a intuitívnosť.
Metódou psychoanalytickej typológie základných mýtických prvkov hmoty (zeme, ohňa, vody a i.) skúma zdroje a formy imaginácie a poézie.