Hrvatsko zagorje
From Wikipedia, the free encyclopedia
Hrvatsko zagorje (doslova Chorvátske záhorie) je kultúrno-historický región Chorvátska a fyzickogeografický celok v severozápadnej časti krajiny. Od Záhrebu ho oddeľuje pohorie Medvednica, z čoho pochádza jeho názov – „za gorom“. Je to prevažne pahorkatinová oblasť medzi pohoriami Medvednica a Kalnik, riekami Dráva, Sutla a Sáva, v strede ju pretína v západo-východnom smere reťaz pohorí Maceljska gora-Strahinjščica-Ivanščica-Varaždinsko topličko gorje ktorá rozdeľuje Zagorje na dve časti – severné a južné. Severné Zagorje je časťou Varaždínskej župy, južné zahŕňa celú Krapinsko-zagorskú župu a juhozápadné patrí do Záhrebskej župy. Na západ od Zagorja za riekou Sutlou leží Slovinské Štajersko, konkrétne oblasť Obsotelja a Kozjanskeho, zatiaľ čo Maceljsko gorje je chorvátsko-slovinské pohorie. Slovinské Haloze sa cez štátnu hranicu tiahnu do Chorvátska a pri Vinici sa spúšťajú pod sedimenty Drávy. Rieka Dráva predstavuje hranicu medzi Hrvatsko zagorje a Medzimurím. Kalnik predstavuje hranicu s Podravinou a čiastočne aj s Prigorje. Obyvatelia Zagorja hovoria kajkavským nárečím chorvátčiny. Vplyvom stoviek rokov prítomnosti nemeckej, rakúskej a maďarskej šľachty na Zagorji a tiež zemepisnej blízkosti Rakúska a Maďarska, Zagorci dodnes často používajú v hovorovej reči slová prevzaté z týchto jazykov. Tradičná výroba zagorských drevených hračiek, lepoglavská čipka a liečiteľské výrobky sú pre svoju jedinečnosť a hodnotu zapísané v zozname nehmotného dedičstva UNESCO.