Jomkipurská vojna
From Wikipedia, the free encyclopedia
Jomkipurská vojna bola piata arabsko-izraelská vojna, ktorá prepukla 6. októbra 1973 o 14:00, keď koalícia Egypta a Sýrie začala počas najvýznamnejšieho židovského sviatku Jom kipur (Deň zmierenia) prekvapivý útok na Izrael v oblasti Suezského prieplavu a Golanských výšin.
Jomkipurská vojna | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť Arabsko-izrealských konfliktov | |||||||
Mapa vojenských akcií na Sinajskom polostrove | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Izrael | Egypt Sýria Irak | ||||||
Velitelia | |||||||
Ariel Šaron Moshe Dayan David Elazar Israel Tal Haim Bar-Lev Shmuel Gonen Jicchak Chofi Benjamin Teled Benjamin Peled Abraham Adan Rafael Eitan Moshe Peled |
Anwar Sadat Saad El Shazly Mustafa Tlass General Shakkour Naji Jamil Hafez al-Assad Ahmad Ismailali Muhammad Husní Mubárak Mohammed Aly Fahmy Abdel Ghani el-Gammask Abdul Munim Wassel Abd-AL-Minaam Khaleel Abu Zakry | ||||||
Sila | |||||||
415 000 vojakov 1 500 tankov 3 000 obrnených vozidiel 945 diel 561 lietadiel 84 vrtuľníkov 38 plavidiel |
Egypt: 800 000 vojakov 2 400 tankov 2 400 obrnených vozidiel 120 diel (100 mm) 690 lietadiel 161 vrtuľníkov 140 plavidiel Sýria: 150 000 vojakov 1 400 tankov 800 – 900 obrnených vozidiel 600 diel 350 lietadiel 36 vrtuľníkov 21 plavidiel Irak: 60 000 vojakov 700 tankov 500 obrnených vozidiel 200 diel 73 lietadiel Celkovo: 1 110 000 vojakov 4 500 tankov 3 700 – 3 800 obrnených vozidiel 920 diel 1 113 lietadiel 197 vrtuľníkov 161 plavidiel | ||||||
Straty | |||||||
2 656 mŕtvych 7 250 zranených 1 000 tankov 102 lietadiel |
8 528 – 15 000 mŕtvych 19 540 – 35 000 zranených 2 250 tankov 432 lietadiel | ||||||
Tento článok je súčasťou série Arabsko-izraelský konflikt |
Prvá arabsko-izraelská vojna Intifáda: prvá | druhá |
Útok bol v porovnaní s predchádzajúcimi arabskými akciami výborne naplánovaný a jednotky výborne vycvičené. Izraelské letectvo bolo z podstatnej časti eliminované sovietskymi raketovými protilietadlovými systémami. Bar Levova línia na pobreží Suezského prieplavu bola prelomená a potom zničená počas obojživelnej operácie, ktorú vojenskí odborníci označujú za najlepšie naplánovanú a uskutočnenú od vylodenia v Normandii.
Arabský útok priviedol Izrael na hranicu katastrofy – jeho vojská utrpeli rozsiahle ľudské aj materiálne straty, prvé protiútoky izraelskej armády skončili debaklom a Izrael takmer stratil Golanské výšiny. Izraelský minister obrany Moše Dajan podľa niektorých zdrojov videl situáciu už natoľko čiernu, že prikázal pripraviť na použitie jadrové zbrane a požiadal ministerskú predsedníčku Goldu Meirovú o predbežné povolenie na ich použitie. Hoci nie je dodnes oficiálne potvrdené, či Izrael skutočne vlastní jadrové zbrane, nezávislí odborníci to vnímajú ako fakt a podľa niektorých neoficiálnych tvrdení Izrael jadrové zbrane vytvára napríklad v Negevskej púšti na juh od mesta Dimona (podľa dôkazov a tvrdení predložených izraelským vedcom Mordechaiom Vanunuom). Dodnes nie je jasné, či Izrael týmito zbraňami disponoval už v čase Jomkipurského konfliktu, každopádne však ich prípadné použitie nakoniec vôbec nebolo nutné.