Sýrčina
From Wikipedia, the free encyclopedia
Sýrčina alebo východná aramejčina[1] je jazyk sýrskych Aramejcov s veľmi bohatou literárnou tradíciou (5. stor. - 17. stor.). Patrí do skupiny semitských jazykov.
Sýrčina je neskorá forma aramejčiny s centrom rozšírenia okolo mesta Edessa. Bol to jazyk Ježiša a prvotných kresťanov v Jeruzaleme. Obsahoval silné akkadské, hebrejské, perzské a grécke vplyvy.[2] Sýrska abeceda patri do severosemitskej skupiny písiem. Sklada sa z 22 spoluhlásiek. Najstaršia forma je estrangelo, od roku 600 sa začína u východných Sýrčanov používať nestoriánske písmo a okolo roku 700 u západných písmo serto.[3]
Spolu s asýrčinou sú jazykom orientálnych kresťanských cirkví.[4]