Kozmický let
From Wikipedia, the free encyclopedia
Kozmický let je let, pri ktorom sa umelé kozmické teleso dostane do horných vrstiev zemskej atmosféry alebo úplne mimo zemskú atmosféru. V súčasnosti je možné takýto let uskutočniť len prostredníctvom telesa poháňaným chemickým reaktívnym pohonom. Za kozmický let sa často považuje len taký let, pri ktorom umelé kozmické teleso dosiahne 1. kozmickú rýchlosť a súčasne vykoná zotrvačnosťou aspoň jeden oblet okolo Zeme, alebo nad hranicami atmosféry zotrvá aspoň 90 minút. Táto podmienka je uznávaná aj medzinárodnou komisiou pre vesmírne lety COSPAR.
Pojem kozmický let nemožno presne vymedziť, pretože zemská atmosféra prechádza do medziplanetárneho prostredia plynule a akákoľvek výška nad povrchom Zeme, ktorá sa v súvislosti s kozmickým letom spomína, bola zavedená len umelo. Niekedy sa za hornú hranicu atmosféry považuje už výška 100 km nad povrchom Zeme (Kármánova hranica). Aby však mohla byť splnená podmienka, že teleso vlastnou zotrvačnosťou vykoná aspoň jeden oblet Zeme, výška musí byť väčšia, pretože v 100 kilometroch ešte kladie zemská atmosféra priveľký odpor na to, aby to väčšina telies zvládla. Preto sa horná hranica zemskej atmosféry pri definícii kozmického letu kladie do výšok okolo 120 – 200 km.
Pokiaľ umelé kozmické teleso na palube nesie človeka, hovoríme o pilotovanom kozmickom lete bez ohľadu na to, či sa osoba podieľa na riadení kozmickej lode. Ak sa na palube nachádza iný alebo žiadny živočích, let je nepilotovaný. Špeciálnu kategóriu predstavujú tzv. suborbitálne kozmické lety, pri ktorých teleso nedosiahne obežnú dráhu a ani potrebný čas nad hranicou atmosféry, napriek tomu sa zaraďujú ku kozmickým letom.