Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt
maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt (1939) / From Wikipedia, the free encyclopedia
Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt (iné názvy: Malá vojna, maďarsko-slovenská vojna)[pozn 1] v marci 1939 bol ozbrojený konflikt medzi Slovenským štátom a Maďarskom, ktorý trval od 23. do vyhlásenia prímeria večer 24. marca, pričom bojové akcie pokračovali aj 25. marca 1939 a lokálne incidenty ešte niekoľko nasledovných dní. Spor bol diplomaticky urovnaný 4. apríla 1939. Zároveň šlo o vyvrcholenie série pohraničných incidentov vyvolávaných maďarskou stranou od októbra 1938 na maďarsko-československej štátnej hranici.[7]
Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť. Niektoré pasáže článku sú sporné a bude nutné ich konfrontovať s novšími historickými prácami. Pre bližšie informácie pozri diskusiu k článku. |
Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
| |||||||
Protivníci | |||||||
Slovensko | Maďarské kráľovstvo | ||||||
Velitelia | |||||||
Ferdinand Čatloš Augustín Malár Ján Ambruš |
András Littay Henrik Werth | ||||||
Sila | |||||||
10 000[1] až 15 000 mužov[2]
|
20 000-25 000 mužov[3] 70 tančíkov 63 lietadiel 5 ľahkých tankov 3 obrnené autá | ||||||
Straty | |||||||
22 vojakov 36 civilistov 360 slovenských zajatcov 311 českých zajatcov[4] |
8 vojakov 15 civilistov 55 zranených[2] | ||||||
Maďarsko ako prvý štát už 15. marca 1939 uznalo nezávislosť Slovenského štátu.[8] Maďarská armáda obsadila v dňoch 14. – 22. marca 1939 Podkarpatskú Rus. Ráno 23. marca maďarské vojsko prekročilo z východu hranicu medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou (južná maďarsko – slovenská hranica bola stanovená prvou Viedenskou arbitrážou a bola garantovaná Nemeckom a Talianskom) a po obsadení 12 km širokého hraničného pásma zaujalo obranné postavenie. Ozbrojený konflikt bol súčasťou maďarského obsadzovania Karpatskej Ukrajiny a výsledkom snahy o „malú korekciu hraníc“, na ktorú Maďarsko získalo povolenie od Nemecka a s ktorou slovenské ministerstvo zahraničných vecí oboznámil nemecký konzul Ernst von Druffel 18. marca, na čo slovenskí predstavitelia reagovali poukázaním na „neudržateľnosť a neopodstatnenosť“ takéhoto postupu z vojenského, strategického i národnostného hľadiska. 24. marca spustila slovenská armáda ofenzívu s cieľom znovuobsadiť pôvodné hranice. Zatiaľ čo pozemné akcie nepriniesli očakávané výsledky, veľký význam mali slovenské letecké nálety, na ktoré Maďarsko reagovalo posilnením protileteckej obrany, ale aj bombardovaním letiska v Spišskej Novej Vsi. Do konfliktu zasiahla nemecká diplomacia, na ktorej pokyn slovenské velenie ešte večer 24. marca vydalo rozkaz zastaviť boje, hoci lokálne incidenty pokračovali ešte niekoľko dní (sčasti pre nedisciplinovaný postup Hlinkovej gardy).[9] Maďarská vláda 25. marca prejavila súhlas rokovať o urovnaní sporu so slovenskou stranou. Rokovania sa začali 27. marca a trvali do 4. apríla, kedy obe strany podpísali protokol o novej hraničnej čiare, na základe ktorého Slovensko Maďarsku odstúpilo 1 670 km2 svojho územia s približne 40 000 obyvateľmi.[10]