Mongolský vpád do Európy
From Wikipedia, the free encyclopedia
Mongolský (nesprávne tiež tatársky) vpád do Európy označuje inváziu Mongolov a nimi podrobených kmeňov, ktoré pri rozširovaní obrovskej mongolskej ríše z Ázie smerom na západ dosiahli v 13. storočí východ Európy, ktorú v priebehu tohto storočia niekoľkokrát napadli. Ich vpády mali v Európe priamy vplyv a priniesli najhlbšie dôsledky najmä pre rozdrobené ruské kniežatstvá, ktoré boli nájazdníkmi porazené a museli uznať mongolskú nadvládu, pod ktorou zostali až do druhej polovice 15. storočia.[1]
Mongolský vpád do Európy | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Mapa znázorňujúca rozširovanie Mongolskej ríše a vpád Mongolov na Kaukaz a do ruských oblastí v rokoch 1222 až 1223 | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Mongolská ríša | Vladimírsko-suzdaľské kniežatstvo Haličsko-volynské kniežatstvo Novgorodská krajina Riazanské kniežatstvo Volžské Bulharsko Alani Kumáni Adygejci Poľské kráľovstvo a spojenci Uhorské krľovstvo | ||||||
Velitelia | |||||||
Ogotaj Batuchán Möngke Güjük Sübedej Kaidu Kadan |
Jurij II. Vsevolodovič † Daniel Haličský Belo IV. Belo IV. | ||||||
Okrem ruských oblastí však mongolská invázia citeľne postihla tiež oblasti Uhorska, južného Poľska, dnešného Rumunska a mongolské oddiely na západe prenikli dokonca až na Moravu, do Sliezska a do Dalmácie.
Od snahy Mongolov na vytvorenie celosvetovej ríše a kompletného ovládnutia Európy zachránila Európanov smrť Džingischána, nástupcu Ogotaja. Definitívne potom snahu Mongolov na ďalšie účinné výboje pochovalo úmrtie štvrtého Veľkého chána všetkých Mongolov Möngkeho v roku 1259, po ktorom došlo k definitívnemu rozdeleniu Mongolskej ríše a k vzniku samostatných chanátov pod vládou Džingischánových potomkov.