Peloponézske vojny
From Wikipedia, the free encyclopedia
Peloponézske vojny (431 pred Kr. – 404 pred Kr.)[1] boli starogrécke vojny medzi Délskou ligou vedenou Aténami proti Peloponézskemu spolku vedenému Spartou. Historici vojnu rozdelili do troch fáz. V prvej fáze, archidamskej vojne, začala Sparta opakované invázie do Atiky, zatiaľ čo Atény využili svoju námornú nadvládu na útok na polostrov Peloponéz a na potlačenie nepokojov v ríši. Toto obdobie vojny bolo ukončené v roku 421 pred Kr. podpísaním Nikiovho mieru. Túto zmluvu však čoskoro narušili obnovené boje na Peloponéze. V roku 415 pred Kr. vyslali Atény veľké expedičné vojská na útok na Syrakúzy na Sicílii; útok dopadol pre Atény katastrofálne; v roku 413 pred Kr. bolo zničené celé vojsko. Tým sa začala posledná fáza vojny, ktorá sa všeobecne nazývala Dekelejská vojna alebo Iónska vojna. V tejto fáze Sparta, ktorá teraz dostávala podporu od Staroperzskej ríše, podporovala povstania v aténskych poddaných štátoch v Egejskom a Iónskom mori, a nakoniec ich zbavila námornej nadvlády. Zničením aténskej flotily v bitke pri Aegospotame sa vojna prakticky skončila a Atény sa v nasledujúcom roku vzdali. Korint a Téby požadovali zničenie Atén a zotročenie všetkých jej občanov, ale Sparta to odmietla.
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Peloponézske vojny | |||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Peloponézske vojnové aliancie v roku 431 pred n. Oranžová: Aténčania a spojenci; Zelená: Sparťanská konfederácia | |||||||||
| |||||||||
Protivníci | |||||||||
Délsky spolok (vedený Aténami) |
Peloponézsky spolok (vedený Spartou) Podporovaný: Staroperzská ríša | ||||||||
Velitelia | |||||||||
Perikles (zomrel v roku 429 pred Kr.) Kleón (zomrel v boji) Nikias (trest smrti) Alkibiades (trest smrti) (v exile) Demostenes (trest smrti) |
Archidamos II. Brasidas (zomrel v boji) Lysander Alkibiades | ||||||||
Straty | |||||||||
Najmenej 18 070 vojakov, neznámy počet civilných obetí | Neznáme | ||||||||
Hoci Thoukydides, jeden z najdôležitejších historikov konfliktu, nikdy nepoužil výraz „peloponézske vojny“, skutočnosť, že sa tento výraz dnes používa takmer univerzálne, je odrazom sympatií moderných historikov zameraných na Atény.
Peloponézska vojna zmenila tvar starogréckeho sveta. Na úrovni medzinárodných vzťahov sa Atény, najsilnejší mestský štát v Grécku pred začiatkom vojny, zmenili na takmer úplne podradný, zatiaľ čo Sparta sa stala vedúcou mocnosťou Grécka. Ekonomické náklady vojny pociťovalo celé Grécko; na Peloponéze sa rozšírila chudoba, zatiaľ čo Atény boli úplne zničené a predvojnový blahobyt už nikdy nezískali späť.[2][3] Vojna priniesla aj jemnejšie zmeny v gréckej spoločnosti; konflikt medzi demokratickými Aténami a oligarchickou Spartou, z ktorých každá podporovala priateľské politické frakcie v iných štátoch, spôsobili, že v gréckom svete bola vojna bežnou záležitosťou.
Starogrécka vojna sa medzičasom, pôvodne obmedzená a formalizovaná forma konfliktu, zmenila na totálny boj medzi mestskými štátmi, ktorý bol vo veľkom rozsahu sprevádzaný zverstvami. Peloponézske vojny, ktoré rozbili náboženské a kultúrne tabu, zničili obrovské časti vidieka a zničili celé mestá, znamenali dramatický koniec piateho storočia pred Kr. a zlatého veku Grécka.[4]
Po peloponézskej vojne čoskoro nasledovala korintská vojna (394 – 386 pred Kr.), ktorá, hoci sa skončila nepresvedčivo, pomohla Aténam znovu získať časť svojej bývalej veľkosti.