Poľsko-ruská vojna (1792)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Poľsko-ruská vojna v roku 1792 alebo aj vojna na obranu Ústavy 3. mája bola vojna medzi vojskami Republiky oboch národov (Rzeczpospolita) a vojskami Ruského impéria, ktoré vojensky zasiahli pod zámienkou podpory Targowickej konfederácie založenej v Petrohrade s cieľom zvrhnúť systém zavedený v Poľskej republike štvorročným snemom Ústavou z 3. mája 1791.
Poľsko-ruská vojna 1792 | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Poľsko-ruská vojna (1792) | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Ruská ríša, poľskí konfederáti | Republika oboch národov | ||||||
Velitelia | |||||||
Michail Nikitič Krečnikov, Michail Vasilijevič Kachovskij, Wilhelm Christoforovič Derfeľden, Michail Illarionovič Kutuzov | Stanislav II., princ Jozef Poniatowski, Tadeusz Kościuszko, Michał Wielhorski ml., Jozef Judycki | ||||||
Sila | |||||||
98 000 mužov | 70 000 mužov | ||||||
Straty | |||||||
približne 7 000 | približne 3 000 | ||||||
Vojna prebiehala na dvoch frontoch: severnom v Litve a južnom na území dnešnej Ukrajiny. V oboch prípadoch poľské sily ustupovali pred početnou prevahou ruských síl, hoci na juhu kládli podstatne väčší odpor vďaka účinnému vedeniu poľských veliteľov kniežaťa Józefa Poniatowského a Tadeusza Kościuszka. Počas trojmesačných bojov sa odohralo niekoľko bitiek, ale žiadna strana nezaznamenala rozhodujúce víťazstvo. 18. júna sa najväčším úspechom poľských síl stala porážka jednej z ruských formácií v bitke pri Zieleńciach; v dôsledku tejto bitky bolo založené najvyššie poľské vojenské vyznamenanie Virtuti Militari. Vojna sa skončila, keď sa poľský kráľ Stanislav II rozhodol hľadať diplomatické riešenie, požiadal Rusov o prímerie a pripojil sa k Targovskej konfederácii, ako to požadovalo Ruské impérium.