Stará ríša
From Wikipedia, the free encyclopedia
Stará ríša je obdobie dejín starovekého Egypta zodpovedajúce 3. až 6. dynastii, u niektorých autorov však zahŕňa aj 7. a 8. dynastiu (napr. v Oxford History of Ancient Egypt od Iana Shawa (2000).
Egypťania Starej ríše boli ľudia izolovaní od iných civilizácií morom a púšťou, čo ovplyvnilo ich myslenie. Cudzinci boli v Egypte v tomto období zriedkavosťou a Egypťania pre nich nepoužívali pomenovanie ľudia, remec. Toto označenie mali vyhradené pre seba, pretože verili, že jedine oni majú výhradné právo na posmrtný život. Navyše už za Starej ríše dosiahol Egypt takmer úplnú hospodársku sebestačnosť, čo ešte viac znižovalo jeho potrebu stýkať sa s inými kultúrami. Až do vpádu Hyksósov počas Druhého prechodného obdobia nebol Egypt vážnejšie nikdy ohrozený a neexistovala v ňom ani stála armáda.