Tacitus
From Wikipedia, the free encyclopedia
Tacitus, celým menom Publius (alebo Gaius) Cornelius Tacitus (* asi 55 – asi 117) bol rímsky senátor, právnik a predovšetkým historik, najvýznamnejší predstaviteľ senátorskej historiografie a jeden z najväčších rímskych dejepiscov vôbec. Dve Tacitove dejepisné diela – Historiae (Dejiny) a Annales (Letopisy) – sa zaoberajú Rímskou ríšou od smrti cisára Augusta (14 po Kr.) až po smrť cisára Domiciána (96). Tacitus naväzuje na tradíciu analistickej školy rímskej historiografie, pritom ale v mnohom dosahuje kvality pragmatických historikov. Významná je predovšetkým jeho zásada písať sine ira et studio (bez hnevu a zaujatosti). Žiaľ v rukopisoch dvoch historických diel sú rozsiahle lacuny, takže sa nám tento významný prameň rímskych dejín nedochoval v celku.
(Publius/Gaius) Cornelius Tacitus | |
rímsky historik | |
Narodenie | 55 Gallia Narbonensis |
---|---|
Úmrtie | asi 117 miesto úmrtia neznáme |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | Tacitus (plné texty diel autora) |
Commons | Tacitus |
Tacitus je tiež autorom viacerých menších diel: spisu Dialogus de oratoribus (Dialóg o rečníkoch) o rečníckom umení, historicko-geografickej práce De origine, situ, moribus ac populis Germanorum (O pôvode, polohe, zvykoch a národoch Germánov) známej aj pod skráteným názvom Germania a životopisného dielka De vita et moribus Iulii Agricolae (O živote a mravoch Iulia Agricolu).