Vanguard (nosná raketa)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Vanguard bola nosná raketa Spojených štátov postavená na základe prieskumnej rakety Viking. Mala sa stať prvou raketou, ktorá vynesie do vesmíru americkú družicu. Nakoniec ju však predbehla raketa Juno I.
Základné údaje | ||
---|---|---|
Funkcia | nosná raketa pre družice | |
Výrobca | Martin | |
Krajina pôvodu | Spojené štáty | |
Výška | 23 m | |
Priemer | 1,14 m | |
Hmotnosť | 10 050 kg | |
Počet stupňov | 3 | |
Nosnosť | ||
Náklad na LEO | 9 kg | |
História letov | ||
Stav | nepoužívaná | |
Štartovacia rampa | LC-18A, Cape Canaveral | |
Počet štartov | 12 | |
Úspešné štarty | 3 | |
Zlyhania | 8 | |
Čiastočné zlyhanie | 1 | |
Prvý štart | 23. október 1957 | |
Posledný štart | 18. september 1959 | |
Prvý stupeň – Vanguard | ||
Dĺžka | 12,2 m | |
Max. priemer | 1,14 m | |
Motory | 1 X-405 | |
Ťah | 13,745 kgf | |
Špecifický impulz | 248 sekúnd | |
Doba funkcie | 145 sekúnd | |
Palivo | kerozín/tekutý kyslík | |
Druhý stupeň – Delta A | ||
Dĺžka | 5,36 m | |
Max. priemer | 0,84 m | |
Motory | 1 AJ10-118 | |
Ťah | 3,447 kgf | |
Špecifický impulz | 271 sekúnd | |
Doba funkcie | 115 sekúnd | |
Palivo | UDMH/kyselina dusičná | |
Tretí stupeň - Vanuguard 3 | ||
Dĺžka | 2 m | |
Max. priemer | 0,5 m | |
Motory | 1 na pevné palivo | |
Ťah | 1 179kgf | |
Špecifický impulz | 230 sekúnd | |
Doba funkcie | 31 sekúnd | |
Palivo | pevné/? | |
V roku 1955 Spojené štáty predstavili plán vypustenia vedeckej družice pri príležitosti Medzinárodného geofyzikálneho roka 1957/58. V tom čase existovali traja kandidáti na nosnú raketu pre tento projekt: balistická raketa vzdušných síl SM-65 Atlas, armádna raketa SSM-A-14 Redstone a návrh trojstupňovej rakety námorníctva postavenej na základe prieskumnej rakety RTV-N-12a Viking. Keďže balistické rakety Atlas a Redstone boli prioritné vojenské projekty, ktoré nemohli byť spomaľované sekundárnym využitím, v septembri 1955 bol pre prvý kozmický nosič Spojených štátov vybratý projekt námorníctva, nazvaný Vanguard. Spoločnosť Martin, ktorá vyrobila aj raketu Viking, sa stala hlavným dodávateľom aj pre tento projekt.
Pri výbere zohrala svoju úlohu aj politika. Armádny návrh postavený na základe rakety Redstone by bol skôr pripravený vyniesť prvý satelit, ale za projektom Vanguard stálo NRL (Naval Research Laboratory), ktoré bolo skôr vedeckou ako vojenskou organizáciou, čo pomohlo vedeckým cieľom projektovaných družíc. Ukázalo sa to ako dôležité, pretože sa zabránilo diskusiám, či prelety satelitov nad cudzími krajinami sú legálne alebo nie.
Raketa Vanguard bola projektovaná ako trojstupňová nosná raketa. Prvý stupeň poháňal raketový motor X-405 na tekuté palivo firmy General Electric (označenie námorníctva XLR50-GE-2), odvodeného z motora rakety RTV-N-12a Viking. Druhý stupeň poháňal raketový motor na tekuté palivo AJ10-37 (XLR52-AJ-2) firmy Aerojet General, variant motora v RTV-N-10 Aerobee. Nakoniec tretí stupeň poháňal raketový motor na tuhé palivo. Všetky lety Vanguard v trojstupňovej konfigurácii okrem posledného použili motory vyrobené v Grand Central Rocket Company. Raketa Vanguard nemala krídla a prvý a druhý stupeň boli riadené motormi v kardanovom závese. Na druhom stupni sa tiež nachádzal raketový telemetrický systém, inerciálny riadiaci systém a autopilot. Tretí stupeň bol stabilizovaný rotáciou, ktorú zabezpečil druhý stupeň jednu sekundu pred oddelením.