Tavakuairetã Saáragua Árave Jekopytyjojáva
From Wikipedia, the free encyclopedia
Tavakuairetã Saáragua Árave Jekopytyjojáva (Áraveñe'ẽme: الجمهورية العربية الصحراوية الديمقراطية, Al-Ŷumhūrīyyah Al-`Arabīyyah Aṣ-Ṣaḥrāwīyyah Ad-Dīmuqrāṭīyyah ha Karaiñe'ẽme: República Árabe Saharaui Democrática) ha'e peteĩ tetã hekosãso namoañetéiva opa tetã ambuéva, ijyvy apekuére oñembojára tetã Marruéko ha Mauritáña oiko rire ary 1975-pe Epáña ñesẽ upe kolóniagui ojehero akue Saára Epáñagua, ha upéi Marruéko omoĩmba ko yvy pehẽngue ijyvy apekueteepýpe jasypoapy 1979-pe, tetã Mauritáña osẽ rire.
Tavakuairetã Saáragua Árave Jekopytyjojáva | ||||
---|---|---|---|---|
{{{nombre_común}}} | ||||
| ||||
Tetã ñe'ẽ akã: حرية ديمقراطية وحدة Hurrīyya-Dīmuqrātīyya,Wehda (Áraveñe'ẽme: «Tekosãso, Jekopytyjoja, Joaju») | ||||
Tetã Momorãhéi: يا بني الصحراء Yābaniy Es-Saharā (Áraveñe'ẽme: «O, Sáara membykuéra!») | ||||
Tavusu |
El Aaiún (tembiapoukapýpe) Bir Lehlu (hekovia sapy'a) | |||
Táva tuichavéva | El Aaiún1 | |||
Ñe'ẽ tee | Áraveñe'ẽ, árave hassanía ha Karaiñe'ẽ2 | |||
Tetãygua réra | Saharaui | |||
Tekuái reko | Tavakuairetã mburuvichavy rapépe34 ijaty ojokuaikuaáva peteĩ[1] | |||
• Tendota | Brahim Gali | |||
• Sãmbyhyhára peteĩha | Mohamad Elouali Akeik[2] | |||
Tetã Amandaje | Consejo Nacional Saharaui | |||
Descolonización • Proclamada • Efectiva |
Epáña pegua 27 jasykõi ary 1976 Ñemoañete'ỹ | |||
Yvy apekue | Ñemoĩha 76.º | |||
• Opaite | 266.000 km² | |||
• Y (%) | imichĩeterei | |||
Tembe'y | n/d km | |||
Y rembe'y | n/d km | |||
Ava hetakue | Ñemoĩha 172.º | |||
• Hetakue | 513.000[3](2009 est.) hab. | |||
• Typy'ũ | n/d hab./km²* | |||
IDH (2014) | 0,508[4] (207.º) – Bajo | |||
Viru |
Peseta saharaui ha Dírham marroquí (₧/درهم, EHP/MAD, de jure) Dinar argelino ha Uguiya (دج, DZD/MRO, de facto) | |||
Ára | UTC | |||
ISO Jehero | 732 / ESH / EH | |||
Tetã renda tee Ñandutíme |
.eh | |||
Tetã pumbyry papapy |
+212 +213 6 | |||
Tetã puhoe papapy |
ne'ĩra oreko | |||
Mba'yrumýi papapy tee | WSA | |||
Atyvete
| ||||
Opaite Tetã Yvýgui | ||||
| ||||
[editar datos en Wikidata] |
Epáña retã osẽ rire ko yvýgui ary 1976-pe, tetã Marruéko ha Mauritáña oñembojára Kuarahyreike Saára rehe.[5] Upe guive, ko yvy pehẽngue oĩ Marruéko ipoguýpe[5][6] ko'ãga meve, hákatu opa umi tetã ambuéva ONU pegua nomoañetéi upéicha[7] ha Tavakuairetã Saáragua Árave Jekopytyjojáva ojerure Kuarahyreike Saára ojapo hag̃ua hetã. Mauritáña omoĩ ipoguýpe heta táva Kuarahyreike Saára ipehẽngue ñembyguápe.
Tavakuairetã Saáragua Árave Jekopytyjojáva hekosãso oñemoañete 84 tetã rehe, ko tetã hetakue oñemoambue he'iháicha ñavõ maranduhára. He'iháicha Európa Joaju Amandaje Guasu, 54 tetã omoañete ko tavakuairetã hekosãsoha.[8] He'iháicha upe «maranduhára Saára Marruékogua» 27 tetã omoañete ko ko tavakuairetã hekosãsoha ary 2011-pe, hákatu he'iháicha ko Aty Polisário amo 80 tetã omoañete.[9]Ko tetã oĩ hína Áfrika Joatýpe.
Ko tetã ojejuhu Áfrika ipehẽngue yvateguápe, ijerére ojejuhu yvate gotyo paraguasu Atlántiko, kuarahyresẽ ngotyo ha ñemby ngotyo Mauritáña ojejuhu, tetã Marruéko yvate gotyo, yvate kuarahyresẽ ngotyo Arhélia ojejuhu. Ijyvy apekue oĩ Saára yvy ojeiko'ỹháme.