Švédsko
štát v Severnej Európe / From Wikipedia, the free encyclopedia
Švédsko (švédsky: Sverige vypočuj si), oficiálne Švédske kráľovstvo (švédsky: Konungariket Sverige vypočuj si) je severská krajina v severnej Európe. Na západe a severe hraničí s Nórskom, na východe s Fínskom a na juhozápade je spojené s Dánskom zaveseným mostom cez Öresundský prieliv. S rozlohou 450 295 kilometrov štvorcových je Švédsko podľa rozlohy najväčšou krajinou v severnej Európe, treťou najväčšou krajinou v Európskej únii a piatou najväčšou krajinou v Európe. Hlavným mestom je Štokholm. Švédsko má celkovú populáciu 10,4 milióna obyvateľov, z toho 2,6 milióna cudzincov. Osoby so zahraničným pôvodom sú definované ako osoby, ktoré sa narodili v zahraničí alebo sa narodili vo Švédsku s rodičmi narodenými v zahraničí. Má nízku hustotu obyvateľstva, 25 obyvateľov na kilometer štvorcový, v niektorých lokalitách dosahuje až 1 437 osôb na km². 87% Švédov žije v mestských oblastiach, ktoré zaberajú 1,5% celej rozlohy. Najvyššia koncentrácia je v strednej a južnej polovici krajiny.
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. zvláštne vetné konštrukcie, niekde zostávajú zvyšky prekladu |
Švédske kráľovstvo | |||||
| |||||
Národné motto: "För Sverige i tiden" | |||||
Štátna hymna: Du gamla, Du fria | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Konungariket Sverige | ||||
• krátky | Sverige | ||||
Hlavné mesto | Štokholm 59°21′ S.š. 18°04′ V.d. | ||||
Najväčšie mesto | Štokholm | ||||
Úradné jazyky | švédčina
| ||||
Štátne zriadenie hlava štátu predseda vlády |
konštitučná monarchia kráľ Karol XVI. Gustáv Ulf Kristersson | ||||
Vznik | 860 | ||||
Susedia | Nórsko, Fínsko | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
450 295 km² (55.) km² (8,37 %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2020) • sčítanie (2018) • hustota (2020) |
10 377 781 (89.) 10 135 303 25/km² (198.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2020 563 882 mld. $ (39.) 52 447 $ (16.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2019) | 0,945 (7.) – veľmi vysoký | ||||
Mena | švédska koruna (SEK) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+1) (UTC+2) | ||||
Medzinárodný kód | SWE / SE | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | S | ||||
Internetová doména | .se | ||||
Smerové telefónne číslo | +46 | ||||
Gramotnosť: 100% |
Švédsko je súčasťou zemepisnej oblasti Fennoškandinávia. Podnebie je vo všeobecnosti mierne pre svoju severnú zemepisnú šírku kvôli výraznému námornému vplyvu. Napriek vysokej zemepisnej šírke má Švédsko často teplé kontinentálne letá, keď sa nachádza medzi severným Atlantikom, Baltským morom a obrovskou ruskou pevninou. Všeobecné podnebie a prostredie sa výrazne líšia od juhu a severu kvôli veľkým rozdielom v zemepisných šírkach a veľká časť Švédska má spoľahlivo chladné a zasnežené zimy. Južné Švédsko je prevažne poľnohospodárske, zatiaľ čo sever je husto zalesnený a zahŕňa časť škandinávskych vrchov.
Germánske národy obývali Švédsko prvadepodobne už od neskorej doby bronzovej, do histórie sa dostali ako Géatovia (švédsky Götar) a Švédi (Svear) a tvorili morské národy známe ako Severania. Samostatný švédsky štát vznikol začiatkom 12. storočia. Po tom, čo Čierna smrť v polovici 14. storočia zabila asi tretinu škandinávskeho obyvateľstva, Hanzová liga ohrozovala škandinávsku kultúru, financie a jazyky. To viedlo v roku 1397 k vytvoreniu škandinávskej Kalmárskej únie, ktorú Švédsko v roku 1523 opustilo. Keď sa Švédsko zapojilo do tridsaťročnej vojny na strane reformistov, začalo sa rozširovanie jeho území a nakoniec sa vytvorilo Švédske impérium. Do začiatku 18. storočia sa stalo jedným z veľmoci Európy. Švédske územia mimo Škandinávskeho polostrova sa v priebehu 18. a 19. storočia postupne strácali, končiac anexiou dnešného Fínska Ruskom v roku 1809. Posledná vojna, do ktorej bolo priamo zapojené Švédsko, bola v roku 1814, kedy bolo Nórsko vojensky prinútené k personálnej únii, ktorá sa v roku 1905 pokojne rozpustila. Odvtedy je vo Švédsku mier, ktorý zachováva oficiálnu politiku neutrality v zahraničných záležitostiach. V roku 2014 oslavovalo Švédsko 200 rokov mieru a prekonalo dokonca rekord Švajčiarska v tejto oblasti. Švédsko bolo formálne neutrálne počas oboch svetových vojen a studenej vojny, hoci od roku 2009 otvorene smerovalo k spolupráci s NATO. V roku 2022 po invázii Ruska na Ukrajinu požiadalo o vstup do NATO.
Švédsko je konštitučná monarchia a parlamentná demokracia. Zákonodarnú moc má 349-členný jednokomorový Riksdag. Je to unitárny štát, ktorý je v súčasnosti rozdelený na 21 provincií a 290 obcí. Udržiava severský systém sociálneho zabezpečenia, ktorý poskytuje svojim občanom univerzálnu zdravotnú starostlivosť a terciárne vzdelávanie. Má jedenásty najvyšší príjem na obyvateľa na svete a patrí veľmi vysoko v oblasti kvality života, zdravia, vzdelania, ochrany občianskych práv, hospodárskej konkurencieschopnosti, rovnosti príjmov, rovnosti pohlaví, prosperity a ľudského rozvoja.[1] Švédsko vstúpilo do Európskej únie 1. januára 1995, ale po referende odmietlo členstvo v NATO a tiež členstvo v eurozóne. Je tiež členom OSN, Severskej rady, Rady Európy, Svetovej obchodnej organizácie a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Od 7. marca 2024 sa Švédsko stalo členským štátom NATO.