Byzantské umenie v exilovom a palaiologovskom období
From Wikipedia, the free encyclopedia
Byzantské umenie v exilovom a palaiologovskom období bola epocha byzantského výtvarného umenia spojená s obdobím existencie Nikajského cisárstva a ostatných nástupníckych štátov Byzantskej ríše a s vládou Palaiologovcov, poslednej vládnucej dynastie v obnovenej Byzantskej ríši, ohraničená rokmi 1204 – 1453 (pád Konštantínopola). Obdobie vlády Palaiologovcov snažiacich o obnovu upadajúcej ríše býva niekedy pre rozvoj filozofie, vedy a umenia nazývané aj palaiologovská renesancia,[1][2] či tretí zlatý vek byzantského umenia.[3]