Dejiny Limy
From Wikipedia, the free encyclopedia
Dejiny Limy, hlavného mesta Peru, začali 18. januára 1535 založením mesta španielskym conquistadorom Franciscom Pizarrom. Mesto bolo založené v údolí rieky Rímac v oblasti osídlenej Yschmami, ktorí tvorili súčasť ríše Inkov. Roku 1543 sa Lima stala hlavným mestom vicekráľovstva Peru a sídlom súdu Real Audiencia. V roku 1551 bola založená najstaršia univerzita v Latinskej Amerike, v roku 1563 ju nasledovalo divadlo. V 17. storočí mesto napriek zemetraseniam aj hrozbe v podobe pirátov prosperovalo ako centrum rozsiahlej obchodnej siete. V 18. storočí však kvôli bourbonským reformám začalo upadať.
Obyvateľstvo Limy hralo v rokoch 1821 – 1824 významnú úlohu v peruánskej vojne za nezávislosť; mesto bolo sužované aj zo strany royalistov, aj zo strany povstaleckých armád. Po získaní nezávislosti sa Lima stala hlavným mestom novej Peruánskej republiky. V polovici 19. storočia zažívala krátke obdobie prosperity až do vypuknutia druhej tichomorskej vojny medzi Peru a Bolíviou na jednej strane a Čile na druhej strane v rokoch 1879 – 1883, kedy bolo mesto obsadené a vyplienené čilskými jednotkami. Po skončení vojny Lima prechádzala obdobím populačného rastu aj urbanistického rozvoja. Značný populačný nárast nastal najmä v 40. rokoch 20. storočia vďaka prisťahovalcom z peruánskych Ánd. To prispelo aj k veľkému rozšíreniu slumových mestečiek (známych ako pueblos jóvenes) na predmestiach Limy, pretože úrady nedokázali rozširovanie mesta udržať pod kontrolou.
V roku 1988 bolo historické centrum mesta zapísané na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO.