Dubrovnícka republika
From Wikipedia, the free encyclopedia
Dubrovnícka republika[1][2] (iné názvy: Ragúska republika[1][3][pozn. 1], Republika svätého Blažeja (Vlaha)[4][5], lat. Respublica Ragusina, tal. Repubblica di Ragusa, chorv. Dubrovačka Republika) bola aristokratická mestská a námorná republika na juhu Dalmácie s centrom v Dubrovníku. Existovala od 14. storočia až do roku 1808. V stredovekých prameňoch sa mesto Dubrovník spomína od 7. až 8. storočia ako Ragusinum/Rausion[pozn. 1]. Pôvodne patrilo pod zvrchovanosť Byzantskej ríše a platilo daň mieru miestnym slovanským kniežatám. Počas bojov medzi Benátskou republikou a Byzantskou ríšou prešlo územie Dubrovníckej republiky koncom 10. storočia na krátke obdobie pod Benátky. Po páde Konštantínopola v roku 1204 sa mesto stalo pevnou súčasťou Benátskej republiky. Na prahu 13. storočia sa Dubrovník zo svojou výhodnou strategickou polohou stal významným centrom obchodu medzi Talianskom, Srbskom, Bosnou a Byzanciou. Pod ochranou Benátok križovali lode Dubrovníka nielen Jadranským morom, ale aj Stredozemným a Čiernym morom. V roku 1358 sa na základe Zadarského mieru dostal Dubrovník pod zvrchovanosť uhorského kráľa Ľudovíta I., ktorý mu udelil samostatnosť a ponechal si len formálne právo jeho ochrany. V nasledujúcom období vystriedal vazalský pomer k Uhorskému kráľovstvu, obdobný pomer k Habsburskej monarchii a Osmanskej ríši a Napoleonskému Francúzsku. Dubrovník bol významnou námornou republikou konkurujúcou Benátkam. Republika zanikla 31. januára 1808, kedy ju zrušil francúzsky maršal Auguste Marmont, veliteľ francúzskych jednotiek, ktoré územie republiky okupovali od roku 1806.[4]
Dubrovnícka republika
| |||||||||||
Motto: lat. Non bene pro toto libertas venditur auro chorv. Sloboda se ne prodaje za sve zlato svijeta tal. La libertà non si vende nemmeno per tutto l'oro del mondo slo. Sloboda sa nedá kúpiť za všetko zlato sveta | |||||||||||
Geografia
| |||||||||||
Dubrovník (Ragusa) | |||||||||||
Rozloha |
1 500 km² | ||||||||||
Obyvateľstvo | |||||||||||
Počet obyvateľov |
cca 30 000 (pred rokom 1808) | ||||||||||
Národnostné zloženie |
|||||||||||
latinčina (úradný jazyk do roku 1492), dalmatínčina, taliančina (úradný jazyk od roku 1492/1790 – 1847), chorvátčina, | |||||||||||
Štátny útvar | |||||||||||
aristokratická oligarchická republika (mestský štát) | |||||||||||
Materský štát |
vazalstvo: Uhorské kráľovstvo (1358 – 1458) Osmanská ríša (1458 – 1806) Habsburská monarchia (1684 – 1806) Prvé Francúzske cisárstvo a Talianske kráľovstvo (1806 – 1808) | ||||||||||
Vznik |
V roku 1358 sa na základe Zadarského mieru dostal Dubrovník pod zvrchovanosť uhorského kráľa Ľudovíta I., ktorý mu udelil samostatnosť a ponechal si len formálne právo jeho ochrany. | ||||||||||
Zánik |
|||||||||||
|