Hypertextový prenosový protokol
From Wikipedia, the free encyclopedia
Hypertextový prenosový protokol[1] (angl. hypertext transfer protocol), skr. HTTP, je protokol na prenos html dokumentov medzi servermi a klientmi služby WWW.[2] Pôsobí ako primárna metóda prepravy informácií na world wide webe. Pôvodný účel bol poskytovať prostriedky na publikáciu a získavanie HTML stránok.
Aplikačná vrstva |
HTTP · HTTPS · FTP · SSH · IMAP · SMTP · NNTP · IRC · SNMP · SIP · RTP · NFS a iné |
Transportná vrstva |
TCP, UDP, SCTP, DCCP a iné |
Sieťová vrstva |
IPv4, IPv6, ARP a iné |
Linková vrstva |
Ethernet, Wi-Fi, Token ring, FDDI a iné |
Fyzická vrstva |
RS-232, EIA-422, RS-449, EIA-485 a iné |
Vývoj HTTP koordinovalo World Wide Web Consortium a pracovné skupiny Internet Engineering Task Force, čím vytvorili sadu dokumentov RFC, predovšetkým RFC 2616[3] definujúci HTTP/1.1, dnes používanú verziu HTTP.
HTTP je protokol definujúci požiadavky a odpovede medzi klientmi a servermi. HTTP klient (označovaný ako user agent), ako webový prehliadač zvyčajne začne požiadavku nadviazaním TCP spojenia na určenom porte vzdialeného stroja (štandardne port 80). HTTP server počúvajúci na danom porte čaká, kým klient pošle reťazec s požiadavkou ako „GET / HTTP/1.1“ (ktorý žiada o zaslanie štartovacej stránky webservera) nasledovaný sériou hlavičiek podobných MIME opisujúcich detaily požiadavky a nasledovaných telesom ľubovoľných údajov. Niektoré hlavičky sú nepovinné, zatiaľ čo verzia HTTP/1.1 niektoré vyžaduje (ako názov stroja). Po prijatí požiadavky server pošle reťazec s odpoveďou ako „200 OK“ nasledovanou hlavičkami spolu so samotnou správou, ktorej telo tvorí obsah požadovaného súboru, chybové hlásenie alebo iná informácia.