Hlavná beskydská magistrála
From Wikipedia, the free encyclopedia
Hlavná beskydská magistrála Kazimierza Sosnowského (poľ. Główny Szlak Beskidzki imienia Kazimierza Sosnowskiego, skrátene GSB) je pešia turistická magistrála značená červenou farbou, vedúca z Ustroňa v Sliezskych Beskydách do Wołosatého v Bukovských vrchoch (poľ. Bieszczady).
Najdlhší chodník v poľských horách má približne 496[1] km a prechádza cez Sliezske a Živiecke Beskydy, Gorce, Beskid Sądecki, Nízke Beskydy a Bieszczady. Prechádza cez najvyššie časti poľských Beskýd a vrchy Stożek Wielki, Barania Góra, Babia hora, Polica, Turbacz, Lubań, Przechyba, Radziejowa, Jaworzyna Krynicka, Rotunda, Cergowa, Chryszczata, Smerek a Halicz. Zo sídiel vedie cez Ustroň, Węgierska Górka, Jordanów, Rabka-Zdrój, Krościenko nad Dunajcem, Rytro, Krynica-Zdrój, Iwonicz-Zdrój, Rymanów-Zdrój, Komańcza, Cisna, Ustrzyki Górne a ďalšie.
Hlavná beskydská magistrála bola vyznačená v medzivojnovom období. Trasu západnej časti (Ustroň – Krynica) vytýčil Kazimierz Sosnowski a bola dokončená v roku 1929. Východná časť, podľa návrhu Mieczysława Orłowicza, bola dokončená v roku 1935 a viedla až do Čornohory, ktorá sa nachádzala v tom čase na území vtedajšieho Poľska. Medzi rokmi 1935 a 1939 bola pomenovaná podľa Józefa Piłsudského.[2].