Hypotéza zriedkavej Zeme
From Wikipedia, the free encyclopedia
Hypotéza zriedkavej Zeme je hypotéza, ktorá tvrdí, že objavenie sa a existencia foriem viacbunkového a inteligentného života bola umožnená priaznivou kombináciou množstva rôznych astrofyzikálnych a geochemických podmienok či udalostí na Zemi a preto je veľmi nepravdepodobné, že by takýchto podobných miest bolo vo vesmíre veľa.[1] Hypotéza tvrdí, že je veľmi pravdepodobné, že mikroskopický život je vo vesmíre pomerne bežný (extrémofilné baktérie), ale objavenie sa našej formy komplexného, multicelulárneho a dokonca inteligentného života považuje za veľmi zriedkavý jav. Hypotéza zriedkavej Zeme je často spájaná s „hypotézou“ citlivo‑nastaveného vesmíru, ktorá tvrdí, že na to, aby vznikol a mohol existovať vesmír podobný nášmu, musia byť veľmi presne nastavené rôzne fundamentálne fyzikálne konštanty a zákony.[2][3]
Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť. kontrola kreacionistického obsahu |
Neutralita a nestrannosť tohto článku je ľahko spochybniteľná alebo sporná. Upravujte preto článok opatrne a predtým si, prosím, prečítajte diskusiu. |
Teória zriedkavej Zeme je protikladom k široko prijímanému princípu priemernosti (tiež nazývanému Kopernikov princíp), ktorý tvrdí, že Zem je len tuctová skalnatá planéta v obyčajnom planetárnom systéme, umiestnenom na okraji obyčajnej špirálovitej galaxie. Tento princíp široka medializovali najmä astronómovia Carl Sagan a Frank Drake, ktorý z neho vyvodzovali, že vesmír sa pravdepodobne hemží živými bytosťami, ktoré sa vyvinú tam, kde sú na to vhodné podmienky.[4] Zástancovia hypotézy zriedkavej Zeme však naopak tvrdia, že podmienky, ktoré umožňujú natoľko komplexný a zložitý život ako je ten náš, sú vo vesmíre veľmi zriedkavé. Táto hypotéza je jedna z možných kandidátov vysvetlenia Fermiho paradoxu a pokúša sa presnejšie špecifikovať, ako mohlo dôjsť k objaveniu sa našej formy života na Zemi, ktoré položky koncepcie Veľkého filtra hrajú kľúčovú úlohu pre existenciu inteligentného, technicky vyspelého, veľmi zložitého života, vyžadujúceho zriedkavú súhru množstva priaznivých podmienok.
Teória býva často mylne zamieňaná za podobné tvrdenia. Nesnaží sa však vyvrátiť existenciu planét, ktoré v niektorých ohľadoch pripomínajú Zem s podobnými či lepšími podmienkami (superzeme), ani vylúčiť možnosť nejakej inej formy života vo vesmíre než je pozemská. Hypotéza sa len snaží zdôrazniť, že miesta vhodné pre miesta pre vznik mnohobunového životu sú v vesmíre extrémne zdriedkavé.
Teória zriedkavej Zeme úzko súvisí s viacerými vedeckými disciplínami (astrobiológiou, oceánografiou, geochémiou, geofyzikou, planetárnou astronómiou, planetárnym inžinierstvom atď.) a ďalšími vedeckými koncepciami (obývateľná zóna, kolonizácia vesmíru, terraformácia…).Práve pokrok v týchto vedách v posledných rokoch prináša silné podporné argumenty v prospech hypotézy zriedkavej Zeme.[5][6][7][8][9][10]
Termín „zriedkavá Zem“ sa prvýkrát vyskytol v knihe „Rare Earth: Why Complex Life Is Uncommon in the Universe“ z roku 2000, ktorú napísali profesori na University of Washington v Seattle – geológ a paleontológ Peter Ward a astronóm a astrobiológ Donald E. Brownlee. Ich hypotéza býva spomínaná spolu s podobnými hypotézami iných významných vedcov.[11] Často sa na ňu odvolávajú aj predstavitelia koncepcie inteligentného dizajnu, hoci jej autorov nemožno považovať za zástancov tohto hnutia.