Liberálna demokracia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Liberálna demokracia je politický režim, ktorý vládne na princípoch zastupiteľskej demokracie a liberalizmu . Pre túto formu zriadenia sú charakteristické voľby medzi sebou voľne súťažiacimi politickými subjektmi, deľba moci a rozdelenie právomocí, právny štát, trhová ekonomika so súkromným vlastníctvom a ochrana ľudských a občianskych práv pre všetkých.
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť. |
Podobný význam majú pojmy ústavná demokracia (s dôrazom na to, že moc štátu je limitovaná ústavou a zákonom ) a západná demokracia (s odkazom na to, že prevláda v západných krajinách). To však neznamená, že by demokratické štáty museli mať písanú ústavu (nemá ju napr. Veľká Británia) alebo že by museli patriť k západnému kultúrnemu okruhu (nepatrí tam napr. Japonsko).
Liberálna demokracia nie je viazaná na konkrétne štátne zriadenie. Môže byť republika (napr. Francúzsko, Nemecko či Spojené štáty americké ), alebo monarchia (napr. Japonsko, Španielsko, Spojené kráľovstvo alebo Kanada ). Môžu mať rôzne formy vlády. Existujú demokratické prezidentské republiky (napr. Brazília, Mexiko, Spojené štáty ), poloprezidentské republiky (napr. Francúzsko, Taiwan ) alebo parlamentné republiky (napr. Nemecko, India alebo Česko ).