Maďarsko-česko-slovenská vojna
From Wikipedia, the free encyclopedia
Maďarsko-česko-slovenská vojna alebo vojna o Slovensko[4] (maď. Északi Hadjárat - severné ťaženie) bol vojnový konflikt medzi Česko-Slovenskom a Rumunskom na jednej strane a Maďarskou republikou rád na strane druhej, prebiehajúci v rámci širšieho stretu, zahŕňajúceho aj boj o Sedmohradsko a Podkarpatskú Rus. Trvala od roku 1918 až do augusta 1919. V marci 1919 vznikla Maďarská republika rád (boľševický prevrat) a v apríli 1919 sa maďarská armáda pokúsila dobyť Slovensko a Sedmohradsko, čím vyvolala vojnu s Česko-Slovenskom a Rumunskom. Vo finálnej fáze vojny na oboch stranách stálo viac ako 120 tisíc vojakov. Porážka Maďarskej republiky rád a rumunská okupácia Budapešti v auguste 1919 ukončila vojnu. Rumunské vojská sa stiahli z okupovaného územia v marci 1920. V tejto vojne Česko-Slovensko získalo kontrolu nad územím Slovenska, ktoré pred vojnou patrilo Uhorsku.
Neutralita a nestrannosť tohto článku je ľahko spochybniteľná alebo sporná. Upravujte preto článok opatrne a predtým si, prosím, prečítajte diskusiu. |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Maďarsko-česko-slovenská vojna | |||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť rozpadu Rakúsko-Uhorska | |||||||||||
Čs. vojaci v bojoch s maďarskou Červenou armádou | |||||||||||
| |||||||||||
Protivníci | |||||||||||
Malá dohoda: Česko-Slovensko Rumunské kráľovstvo Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov[1][2] Francúzsko Taliansko Národná armáda |
Maďarská demokratická republika Maďarská republika rád Slovenská ľudová republika Slovenská republika rád Podpora: RSFSR[3] | ||||||||||
Velitelia | |||||||||||
Tomáš Garrigue Masaryk František Schöbl Josef Štika Josef Šnejdárek Josef Votruba (generál) |
Béla Kun Mátyás Rákosi Ernő Gerő Tibor Szamuely György Lukács Gyula Alpári Antonín Janoušek Viktor Dvorcsák | ||||||||||
Sila | |||||||||||
20 000 mužov 250 000 mužov |
100 000 mužov | ||||||||||
Straty | |||||||||||
864 padlých; 1960 nezvestných; 3000 ranených; 1412 chorých; 343 zajatých 11666 z toho 3670 mŕtvych |
Na Slovensku podľa vlastných oznámení 450 padlých vojakov regulárnej armády (niektoré pramene určujú 1000–1500); 3691 ranených; 6977 chorých; 471 zajatých; straty červených gárd neznáme | ||||||||||
28. októbra 1918 bol vyhlásený samostatný česko-slovenský štát. Súčasťou Česko-Slovenska malo byť aj územie Slovenska (dovtedy Horného Uhorska), ktoré dovtedy patrilo Uhorsku. Začiatkom novembra 1918 začalo dochádzať k stretom medzi Maďarmi a česko-slovenskými vojenskými jednotkami. 2. decembra 1918 francúzsky podplukovník Vyx, ktorý bol prednostom vojenskej misie Dohody v Budapešti, upozornil Maďarsko, že česko-slovenská armáda bola uznaná za súčasť dohodového vojska. Tiež upozornil na to, že Slovensko je súčasťou Česko-Slovenskej republiky, ktorá má právo vojensky obsadiť územie Slovenska a Maďarsko má povinnosť odtiaľ svoje vojská stiahnuť. Tým však maďarsko-česko-slovenské spory neskončili.