Malleus maleficarum
From Wikipedia, the free encyclopedia
Malleus maleficarum (po slovensky Kladivo na čarodejnice) je po latinsky písaná rukoväť dominikánov Heinricha Kramera (asi 1430 – 1505) a Jakoba Sprengera (asi 1436 – 1494), ktorú vydali v roku 1487. Sprengerov príspevok ku knihe je sporný. Pôsobil síce istý čas ako inkvizítor, ale nevenoval tomu toľko úsilia ako Kramer. Sprenger bol doktorom teológie, pôsobil ako profesor teológie na Kolínskej univerzite od roku 1480 ako dekan teologickej fakulty.
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Neutralita a nestrannosť tohto článku je ľahko spochybniteľná alebo sporná. Upravujte preto článok opatrne a predtým si, prosím, prečítajte diskusiu. |
Je to veľmi náročne dielo, kde autori dokazujú z teologického hľadiska existenciu bohom dovoleného čarodejníctva zlučiteľného s jeho nekonečnou dobrotou a vysvetľujú podobné zdanlivo protichodné veci. Správne vysvetľuje vtedajší episkopálny kánon, ktorý hovorí, že každý, kto verí, že niekto môže byť zmenený do inej podoby, je horší ako pohan a pod. Autorom sa v diele podarilo prevrátiť toto tvrdenie a našli v ňom pravý a nie iba povrchný význam slov, takže nakoniec presvedčia čitateľa, že episkopálny kánon potvrdzuje existenciu čarodejníctva a popierať to je kacírstvo. Kniha je písaná formou otázok a sporu. Autori postupne vysvetľujú jednotlivé námietky zástancov neexistencie čarodejníctva. Postupne vysvetľujú hmotné pôsobenie nehmotných diablov, ktorí si prenajímajú telo lebo vlastné nemajú, ich rôznym činnostiam a vysvetľujú ich teologický význam. Kniha často obsahuje popisy čarodejníctva súvisiace so sexualitou (obcovanie sukkubov a inkubov, odnímanie pohlavných údov, pričarovaná impotencia, očarovanie veľkou láskou a pod). Taktiež pri týchto činnostiach sa vysvetľuje prečo sa tak deje a čo tým diabol chce dosiahnuť a vyvracia teologické námietky iných teológov o nemožnosti týchto javov.
Podnetom na vydanie knihy bola pre autorov bula Summis desiderantes affectibus "Celou dychtivosťou žiadajúci" pápeža Inocenta VIII. z roku 1484. Bula zahrňuje spomienku na oboch neskorších autorov Kladiva a pápež ich označuje ako svojich milých synov a povzbudzuje ich k aktívnej činnosti. Zmienka o Kramerovi a Sprengerovi je odpoveďou na ich dôraznú sťažnosť ohľadom prekážok, ktorú im niektorí aj cirkevní predstavitelia kládli pri inkvizítorskej práci. Rukopis knihy bol hotový v roku 1485 a už o rok vyšla tlačou v Štrasburgu. Ide teda o jednu z prvých kníh tlačených kníhtlačou. Často sa namieta, že nejde o knihu oficiálne uznanú cirkvou. Keďže v čase vydania knihy niečo ako oficiálny dokument či jeho uznanie (samozrejme okrem pápežských, ktorý boli oficiálne sami od seba keďže ich vydávala hlava cirkvi) neexistoval, túto pripomienku niektorí považujú za irelevantnú.
Postupne si kniha vybudovala povesť najčastejšie používaného zdroja informácií o čarodejníctve. Kniha nemala na čarodejnícke procesy okamžitý účinok, ale ovplyvnila predstavy o čarodejníctve. Neskôr, v dobe vrcholu čarodejníckych procesov, bola však už klasickým dielom vo svojom odbore a stala sa rukoväťou mnohých lovcov čarodejníc. [chýba zdroj]
Oficiálna inkvizícia sa od spisu dištancovala a pápež sv. Pius V. (1566 – 1572) nariadil dať túto knihu na Zoznam zakázaných kníh.