Virgo A
From Wikipedia, the free encyclopedia
Virgo A (iné názvy: Messier 87, M 87 alebo NGC 4486) je obria eliptická galaxia a silný zdroj rádiového žiarenia. Je to jedna z najväčších známych galaxií. Nachádza sa v súhvezdí Panna. V tejto galaxii sa po prvý raz podarilo získať snímku čiernej diery.
Virgo A (Messier 87, NGC 4486) | |
Virgo A z HST | |
Pozorovacie dáta (Epocha J2000.0) | |
---|---|
Súhvezdie | Panna |
Rektascenzia | 12h 30m 49,4s |
Deklinácia | 12° 23′ 26″ |
Červený posun | 0,004360 ± 0,000022 |
Radiálna rýchlosť | 1307 ± 7 km/s |
Galaktocentrická rýchlosť | 1254 ± 7 km/s |
Vzdialenosť v ly | 53,5 ± 1,63 Mly |
Vzdialenosť v pc | 16,40 ± 0,50 Mpc |
Zdanlivá magnitúda (V) | 9,59 |
Fyzikálne charakteristiky | |
Typ | Eliptická galaxia |
Trieda | E+0-1 pec, NLRG Sy |
Zdanlivé rozmery (V) | 8,3 × 6,6 |
Katalógové označenia | |
PGC označenie | PGC 41316 |
UGC označenie | UGC 7654 |
NGC označenie | NGC 4486 |
VCC označenie | VCC 1316 |
3C označenie | 3C 274 |
Arp označenie | Arp 152 |
Iné označenia | Virgo A, Virgo X-1, 3U 1228+12 |
Databázové referencie | |
Pozri aj: Galaxia, Zoznam galaxií | |
Virgo A je najjasnejšia, najmasívnejšia a najaktívnejšia galaxia v kope galaxií v Panne. Takáto dominantná galaxia kopy sa označuje ako cD galaxia. Je to obrovská eliptická galaxia s hmotnosťou, ktorá prevyšuje hmotnosť Slnka 5 biliónkrát. Bola prvým rádiovým zdrojom identifikovaným v súhvezdí Panna (preto označenie písmenom A). Je tiež prvým zdrojom röntgenového žiarenia (preto je jej označenie tiež Virgo X-1). V röntgenovej oblasti spektra žiari rozsiahla oblasť vyplnená horúcou plazmou, ktorá obklopuje M 87. Samotné jadro galaxie je aktívne. Jeho zdrojom je obria čierna diera s hmotnosťou 6,6 miliárd hmotností Slnka obklopená rýchlo rotujúcim akrečným diskom. Zo stredu vychádza obrovský modrý výtrysk s dĺžkou 8 000 svetelných rokov. Galaxia obsahuje tiež veľké množstvo guľových hviezdokôp, ktoré môžeme vidieť len na dlho exponovaných snímkach. Túto galaxiu možno ľahko na oblohe nájsť aj v menších ďalekohľadoch. Má jasné, takmer bodové jadro, od ktorého jas smerom k okraju postupne slabne.[1]