Nasýtenosť (chémia)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Nasýtenosť popisuje prítomnosť násobných väzieb v organických zlúčeninách. Opakom nasýtenosti je nenasýtenosť. Nasýtená zlúčenina je chemická zlúčenina, ktorá obsahuje medzi atómami uhlíka len jednoduché väzby.[1] Naproti tomu nenasýtená zlúčenina je taká zlúčenina, ktorá má medzi atómami uhlíka násobné väzby (dvojitú alebo trojitú).[1] Medzi nasýtené uhľovodíky patria napríklad alkány, medzi nenasýtené zlúčeniny patria alkény, alkíny a arény.[2] Nasýtenosť teda popisuje množstvo vodíkových atómov viazaných na uhlíkové atómy – ak je molekula nasýtená (má medzi uhlíkovými atómami len jednoduché väzby), obsahuje maximálne možné množstvo vodíkových atómov viazaných na uhlíkové atómy. Ak je zlúčenina nenasýtená (teda obsahuje násobné väzby), má menej než maximálne množstvo vodíkových atómov.[3]
Nasýtené zlúčeniny | |
---|---|
1-oktanol | |
Nasýtená mastná kyselina (kyselina palmitová) | |
Nenasýtené zlúčeniny | |
Kyselina α-linolenová |
Tieto termíny sa používajú hlavne v organickej chémii pri označovaní uhľovodíkov, používajú sa však napríklad i pri označovaní povahy reťazcov mastných kyselín.[4]