Nemecká literatúra
From Wikipedia, the free encyclopedia
Nemecká literatúra je literatúra, v ktorej sú všetky diela napísané po nemecky. Patria sem teda aj rakúska a švajčiarska literatúra. K nemeckej literatúre sa radí aj tvorba nemecky píšucich spisovateľov žijúcich v iných krajinách a nemeckých jazykových ostrovov.
Z obdobia pred 8. storočím sa z nemeckej literatúry, podobne ako v iných literatúrach, zachovalo málo priamych literárnych svedectiev, keďže išlo predovšetkým o ľudovú slovesnosť. S určitosťou však existovala dvorná lyrika, ľudové piesne a podobne. Niektoré sa zachovali vďaka kláštornému písomníctvu dodnes.
Najstaršou literárnou pamiatkou je preklad Biblie západogótskeho biskupa Wulfilu (* 313 – † 383) z gréčtiny do gótčiny. Považuje sa tiež za vynálezcu gótskeho písma, ktorým sa písalo na pergamen a nebolo ho potrebné vyrývať do dreva či kameňa ako runy. Z tohto prekladu Biblie sa zachovali iba úryvky, ktoré dnes poznáme pod názvom Codex argenteus (Strieborný rukopis), ktorý je uložený v univerzitnej knižnici v Upsale.
Z ľudovej slovesnosti sa pestovali obetné zariekadlá, modlitby, chválospevy, svadobné básne, mýty, legendy a rozprávky. Z rímskych zdrojov (Tacitova Germánia) vieme, že Germáni pri bojoch používali aj bojové piesne.