Ponorka
plavidlo schopné plavby pod vodnou hladinou / From Wikipedia, the free encyclopedia
Ponorka (zastarano podmorská loď alebo podmorský čln) je plavidlo schopné plavby pod vodnou hladinou, často v pomerne veľkých hĺbkach, kde je vylúčený pohyb potápačov. Vojenské ponorky sa po prvýkrát začali širšie používať počas prvej svetovej vojny. Civilné ponorky sa používajú hlavne na vedecké výskumy v hĺbkach príliš veľkých pre potápačov.
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Vojenská ponorka má zväčša cigarovitý tvar, pri plavbe na hladine má vynorenú iba úzku palubu a vežu. Ponorenie a vynorenie umožňujú zabudované nádrže, ktoré sa pri ponáraní napĺňajú vodou, dokým sa hmotnosť ponorky nedostane do rovnovážneho vzťahu s hmotnosťou vody ponorkou vytláčanej (Archimedov zákon), následne sa hĺbka ponoru určuje nastavením hĺbkových kormidiel. Nad hladinu sa môže opäť vynoriť po odčerpaní vody z nádrží. V špeciálnych prípadoch, keď potrebuje ponorka klesnúť bez dopredného pohybu je do nádrží načerpané také množstvo vody, aby celková hmotnosť ponorky presahovala hmotnosť vody ponorkou vytláčanej, pre zastavenie klesania je potrebné vytlačiť časť vody, aby sa dosiahol rovnovážny stav a rovnako pre stúpanie sa vytlačí dostatok vody, aby ponorka bola ľahšia ako voda ňou vytláčaná. Oba prípady, ako aj prečerpávanie vody a hĺbkové kormidlá je možné kombinovať. Ponorka môže zostúpiť do hĺbky niekoľko sto až tisíc metrov. Pri plavbe na hladine sa napriek tomu, že plocha na ktorú pôsobí odpor vody je menšia pohybuje pomalšie, je to spôsobene menším odporom plne ponorenej ponorky ktorú lepšie obteká kvapalina. V miernej hĺbke sa naviguje pomocou periskopu a rádiokompasu. Vo väčších hĺbkach sa používajú gyroskopy a sonary. Pohyb je ovládaný výškovým a smerovým kormidlom. Vojenské ponorky sú vyzbrojené širokým arzenálom zbraní, hlavne torpédami a raketami. Veľký pokrok pre ponorky znamenalo zavedenie atómového pohonu, pretože podstatne zväčšuje ich akčný rádius a zbavuje ich nutnosti pravidelného a častého vynorovania (pri pohone spaľovacími motormi sa spotrebováva veľké množstvo kyslíka). Atómový pohon je však drahý a náročný na obsluhu a používa sa preto len na vojenských ponorkách.