Románske umenie
From Wikipedia, the free encyclopedia
Románske umenie alebo najmä v architektúre románsky sloh alebo zriedkavo romanika je umelecká fáza vrcholného stredoveku, presnejšie obdobia od roku 1000 do 1. polovice 13. storočia. Vyznačuje sa vážnou monumentalitou a prísnou hierarchickosťou (odstupňovanie priestorov v chráme, rôzna veľkosť postáv podľa ich ideového významu).
Románske umenie je prvý univerzálny sloh stredoveku. Označenie (vzniklo až v 19. storočí vo Francúzsku) súvisí so vznikom románskeho slohu na území, kde populácia hovorí románskymi jazykmi.
V jeho vývine hrali najdôležitejšiu úlohu Francúzsko, Taliansko a Nemecko. V každej z týchto krajín vznikli tzv. školy románskeho umenia a tie sa ďalej delili na tzv. regionálne okruhy.