Rád menších bratov
From Wikipedia, the free encyclopedia
Rád menších bratov (lat. Ordo fratrum minorum), hovorovo františkáni, je najznámejšie spomedzi františkánskych rehoľných spoločenstiev. Vznikol v 14. storočí zo skupín tzv. observantov, ktorí požadovali prísnejšie dodržiavanie Reguly sv. Františka, hlavne čo sa týka zachovávania ideálu chudoby.
Rád menších bratov | |
znak rádu | |
Základné informácie | |
---|---|
Krátky názov | OFM, Františkáni |
Motto | „PAX ET BONUM“ (tj. „Pokoj a dobro“) |
Vznik | 1209 |
Typ | Žobravý rád |
Právne postavenie | Náboženský inštitút |
Ústredie | Porcinkula |
Miesto | Assisi, Taliansko |
Ďalšie informácie | |
Generálny sekretár | p.Massimo Fusarelli OFM |
Zakladateľ | sv. František z Assisi |
Hlavný orgán | Generálna kúria |
Rodičovská organizácia | Katolícka cirkev |
Webstránka | ofm.org frantiskani.sk |
Zakladateľom rehole je sv. František z Assisi. Prvú (nezachovanú) regulu rádu schválil pápež Inocent III. ústne v roku 1209. Konečná regula františkánov bola schválená pápežom Honoriusom III. v roku 1223. V roku 1221 bol založený III. rád (svetský).
Celkový počet členov rehole na celom svete je okolo 19 000.
Na Slovensku majú kláštory v Bratislave, Trnave, Hlohovci, Nových Zámkoch, Trstenej, Fiľakove a v Prešove.
Pri prijímaní kandidát absolvuje približne jeden rok postulátu. Potom nasleduje rok noviciátu nasledovaný dočasnými sľubmi. Obdobie života pod dočasnými sľubmi je okolo 6 rokov (3-6, alebo až 9 rokov). Potom je kandidát definitívne prijatý zložením slávnostných (doživotných) sľubov.
Rád menších bratov vznikol ako laický rád ale kňazi začali mať čoskoro prevahu. Kňazi a laici sú si ale v ráde rovní. Činnosť sa vyvíja podľa potrieb v mieste pôsobenia rádu a rád nemá špecializované zameranie na jednu činnosť.