Sýrska dynastia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Sýrska dynastia[1][2] (iné, historicky nesprávne, no zaužívané názvy: isaurijská dynastia[1][3], isaurská dynastia[4][5], Isaurovci[6]) bola byzantská cisárska dynastia vládnuca v rokoch 717 – 802
Prvým cisárom sýrskej dynastie bol Lev III., stratég thémy Anatolikon. V roku 717 sa za pomoci svojho zaťa Artabasda, stratéga thémy Armeniakon nechal prehlásiť cisárom a prinútil predchádzajúceho cisára Theodosia III. abdikovať. Lev pochádzal zo Sýrie, z čoho sa vyvodzuje názov dynastie. Staršie mylné názory spájali jeho pôvod s maloázijským územím zvaným Isauria (pochádzali od byzantského historika Theofana Homologéta). Obliehanie Konštantínopola v rokoch 717 – 718 a vláda Konštantína V. znamenali obrat v byzantsko-arabských vojnách. Už za vlády Leva III. zároveň vznikol v byzantskej spoločnosti rozkol spôsobený cisárovou politikou zákazu uctievania ikon. Tento spor sa ešte viac rozmohol za vlády jeho nástupcu Konštantína V., ktorý ikonodulov (prívržencov ikon) priamo prenasledoval. Ikonoklastická (obrazoborecká) politika dynastie pokračovala až do smrti Leva IV., keď na trón ako regentka za Konštantína VI. nastúpila cisárovná Irena. Irena obnovila kult ikon (Druhý nicejský koncil). V roku 798 nechala Irena svojho syna oslepiť a ujala sa vlády. O štyri roky neskôr však bola sama zvrhnutá a poslaná do kláštora, čím sa vláda dynastie skončila. V období vlády sýrskej dynastie sa zároveň uskutočnili aj pre Byzanciu úspešné vojny s Bulharmi[1] a naopak ríša prišla o územia v severnej Itálii a o vplyv nad rímskymi pápežmi, ktorí sa začali politicky orientovať na Franskú ríšu.[7][8][9]