Tradícia (zvyky)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Tradícia je antropologický, religionistický a sociologický pojem. Opisuje skutočnosť, že spoločenské inštitúcie, spôsoby myslenia a formy ľudskej skúsenosti sú tradované, respektíve odovzdávané z generácie na generáciu. Tieto inštitúcie sú kultúrne špecifické a líšia sa spoločnosť od spoločnosti. Napriek tomu majú, ako popísali Peter Berger s Thomasom Luckmannom, povahu objektívnej skutočnosti.[1] V tomto zmysle majú všetky spoločnosti na svete svoje tradície. Vždy sa ale pracuje s týmto generačným prenosom. Napríklad Edward Shils vymedzuje prenosom cez tri generácie tradíciu oproti móde. Móda tiež poskytuje vzorce pre konanie a odievanie ale nemá trvalosť medzigeneračného prenosu.[2] Tento prenos je zachytený už v latinskom slove tradere, ktoré znamená predávať alebo podriaďovať sa.[3]
Napriek tomu, že tradícia viaže celé spoločnosti s predchádzajúcimi a nasledujúcimi generáciami, neuzatvára ich v nemennosti a konzervativizme. Oproti laickým predpokladom je totiž menlivá. Symbolické zdroje, ktoré tradície vytvárajú, sú zdrojmi pre sociálnu mobilizáciu. Sú silno politickými. V každej spoločnosti a kultúre sú predmetom bohatého vyjednávania a sporov. Toto je dobre vidno na dynamike orálnych, čisto nepísaných tradícií, ako ukázal napríklad britský antropológ Jack Goody.[4]
Čiže prenos tradície je tesne spätý s pamäťou. Každý symbolický zdroj musí byť nesený istým médiom. Tým môže byť nejaký typ textu (vyrytý do kameňa, do hliny, napísaný na pergameni, vytlačený kníhtlačou, alebo existujúci elektronicky atď.), nejaký typ obrazu (namaľovaný na plátne, alebo na múre, atď.), či akýkoľvek typ artefaktu (od architektúry, po pracovné nástroje). Za nosič tradície možno považovať aj ľudské telo s jeho zvykmi (technológia tela) a zručnosťami.[4]