Podhradie (Bratislava)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Podhradie (lat. Suburbium, nem. Schlossgrund a/alebo Zuckermantel/Zuckermandel, maď. Pozsony-Várallya) bolo od roku 1848 štvrť Bratislavy, predtým samostatné sídlo, ktoré sa okolo roku 1800 rozkladalo východne od hradu (medzi hradom a mestom), južne od hradu (medzi hradom a Dunajom) a sčasti aj západne od hradu (po Mlynskú dolinu).
Do 13. storočia sa ako Podhradie - Schlossgrund (doslova hradné pozemky) označoval jednoducho celý široký hradný kopec, pretože vtedy celý patril hradu. Až v 13. storočí sa územie hradu zredukovalo na oblasti tesne priľahlé k hradu.
Pôvodne v stredoveku sa od 13. storočia za vlastné Podhradie - Suburbium považovala Osada svätého Mikuláša; táto osada po roku 1291, kedy mesto na východ od nej získalo mestské práva, zostala vlastníctvom hradu. Okrem toho sa však latinský výraz "suburbium" vo vzťahu k Bratislave v stredoveku používal aj vo významoch:
- predmestie (celé osídlenie bezprostredne za hradbami; v tejto oblasti mali majetky aj hrad aj mesto).
- mesto pod hradom (teda vnútorné mesto)
V roku 1423 kráľ Žigmund Luxemburský obnovil Podhradiu jeho staré privilégiá.
V novoveku sa napokon Schlossgrund (či Schlossgrund-Zuckermantel) skladal z osád:
- Zuckermantel:
- vlastný Zuckermantel (medzi hradom a Dunajom, západne od Vydrice)
- Schlossberg (medzi hradom a mestom, vrátane Osady sv. Mikuláša)
- Hausbergl (západne od hradu)
Zuckermandel bol v 19. storočí (až do druhej svetovej vojny) známy aj prostitúciou. Celé Podhradie bolo v roku 1848/1851 pripojené k mestu Bratislava.
V 50. a 60. rokoch 20. storočia bol takmer celý Zuckermandel (spolu s celou Vydricou) zničený kvôli rozširovaniu cesty na dunajskom nábreží a výstavbe Mosta SNP.