Johannes Brahms
From Wikipedia, the free encyclopedia
Hiel Johannes Brahms (pronimag: [joːˈhanəs ˈbʁaːms]; 1833 mayul 7 - 1897 prilul 3) äbinom noatädan Deutänik perioda Romatik. Pämotom in Hamburg, in Deutän, ab älomädikom fino in Wien, in Lösterän.
Moted: | 7 mayul 1833, 7 mayul 1834 Hamburg |
Deadam: | 3 prilul 1897 Wien |
Deadamakod: | foadakanser[*] |
Lifatopam: | Wien |
Cal(s): | hinoatädan[*], hidilekan[*], hipianodan[*] |
Tatät(s): | Hamburg |
Matan(s): | no value |
Pal(s): | Johann Jakob Brahms[*], Johanna Henrica Christian jester[*] |
Gem(s): | Fritz Brahms[*] |
Resodatoped calöfik: | https://www.brahms-institut.de/index.php/de/allgemeines |
Dispenäd: | |
Täleni musigik ela Brahms ätüvom fat omik, kel ämusigom me lebäf. El Johannes Brahms ästudom pianodomüsigami e päflunom vemo fa musig hielas Bach, Mozart e Beethoven. Viälan: Joseph Joachim äjonodom omi hiele Liszt äsi hiele Robert Schumann e jimatane omik: Clara, kelas vobots patiko äflunons omi.
De 1857 jü 1859, el Brahms ävobom as dilekan ed as musigitidan kura in zif Deutänik: Detmold. Ün 1862 äfealotädom lü Wien, kö älifädom dili gretikün lifüpa okik. Äsevädikom zi vol lölik e pälecedom as fovan hiela Beethoven. Ün 1870, äkolkömom dilekani: Hans von Bülow, kel poso vemo äsevädükom musigi ela Brahms. Sümfoni balid oka el Brahms änoatädom ün 1876; el von Bülow änemom oni „sümfoni degid ela Beethoven“.
El Brahms äkompenom pö komitetanef lampörik tefü monostüt, ed äfägom ad koedön gevön hiele Antonín Dvořák monostütodi.