Georgia
zwjazkowy stat Zjednoćenych statow Ameriki / From Wikipedia, the free encyclopedia
Georgia (jendźelsce [ˈdʒɔɹdʒə]a a) je US-ameriski zwjazkowy stat, kotryž leži na juhowuchodźe kraja a słuša do „južnych statow“. Ma něhdźe 10,2 milionaj wobydlerjow na přestrjeni wot 154.000 kwadratnych kilometrow. Stolica a zdobom najwjetše město je Atlanta (420.000 wobydlerjow).
hesło: Wisdom, Justice and Moderation | |
přimjeno: Peach State | |
Zakładne daty | |
---|---|
stolica | Atlanta |
přestrjeń | 153.910 km² |
wobydlerstwo | 10.214.860 (1. jul 2015)[1] |
hustosć | 66 wob. na km² |
časowe pasmo | UTC–5 (EST) |
Politika | |
guwerner | Nathan Deal (Rep.) |
přistup do unije | 2. januara 1788 |
Přehladna karta zwjazkoweho stata | |
Stat mjezuje w Appalachach na sewjeru z Tennessee a Sewjernej Carolinu, na wuchodźe z Južnej Carolinu, na juhu z Floridu a na zapadźe z Alabamu. Na juhowuchodźe twori pobrjóh Atlantiskeho oceana přirodnu mjezu. Najwyši dypk je wjeršk hory Brasstown Bald w Appalachach (1.458 m).
Georgia je so 1732 jako poslednja z 13 britiskich kolonijow załožiła a přiwza dnja 2. januara 1788 jako štwórty stat wustawu Zjednoćenych statow. Stat je pomjenowany po britiskim kralu Jurju II. a ma oficielne přimjeno Peach State („brěškowy stat“). Wot 1861 do 1865 słušeše k jědnaće Konfederowanym statam (južnym statam). W lěće 1996 bě stolica Atlanta městno 26. Olympiskich lěćnych hrow.
Najwjetše města nimo Atlanty su Augusta (196.000 wobydlerjow), Columbus (190.000), Savannah (136.000) a Athens (115.000). W lěće 2010 měješe 87,3 % wobydlerstwa jendźelšćinu za maćeršćinu a 7,4 % španišćinu, při čimž je jeničce jendźelšćina z hamtskej rěču.