Pandemi Covid-19
From Wikipedia, the free encyclopedia
Pandemi kowonaviris an 2019-2020, rele tou nemoni Wuhan, te kòmanse alantou kòmansman an nan mwa desanm 2019 nan vil Wuhan nan Chin santral. Li se koze pa yon viris ki soti nan fanmi an kowonaviris. Viris la rele 2019-nCoV epi ofisyèlman SARS-CoV-2.[1] Maladi a rele ofisyèlman COVID-19 (COronaVIrus Disease 2019) nan angle, ou maladie à coronavirus 2019 nan franse. Nan dat 11 mas 2020, OMS deklare ke epidemi COVID-19 te vin yon pandemi.[2]
Transmisyon moun-a-moun li te konfime pa Òganizasyon Mondyal Sante (OMS) sou 23 janvye 2020.[3] Sijè a ensèten sou kantite egzak la pasyan yo ak viktim yo, to letalite ta dwe relativman ba an konparezon avèk sa yo ki an epidemi kowonaviris anvan (apeprè 3% nan dat 27 janvye 2020 daprè chif OMS).[4]
Kantite moun ki enfekte nan Lachin ogmante sevèman san sètitid. Evalyasyon kontradiktwa yo miltipliye. Eta chinwa a aplike pwosedi estrik pou anpeche moun vwayaje, yo mete plizyè vil nan karantèn yo epi fèmen anpil sit piblik. Li deplwaye tou mwayen sanitè enpòtan pou kontrekare epidemi an. Malgre sa, plizyè epidemyolojis konteste chif ki anonse pa gouvènman Chinwa a.[5],[6]
Nan dat 13 janvye 2020, se premye ka a nan enfeksyon dekouvri andeyò Lachin. Nan fen mwa janvye, ven-senk (25) peyi afekte, chak fwa pou yon ti kantite nan malad yo. Reyaksyon entènasyonal la te òganize trè vit, pou fèmen malad yo ak anpeche fòmasyon nouvo fwaye kontajyon . Sèten peyi pran mezi pou rapatriye sitwayen yo prezante nan Lachin byenke OMS pa rekòmande li.[7]
Sou 28 janvye, OMS an renouvle yon premye lage laprès nan dat 23 janvye, ki konfime ke si risk la se « trè gran nan Chin, gran nan nivo rejyonal ak gran nan nivo mondyal », epidemi an pa sepandan konstitye « yon ijans sante piblik de dimansyon entènasyonal ». [8] An reyalite, Lachin te opoze ke Òganizasyon Mondyal Sante deklare yon ijans sante piblik de dimansyon entènasyonal, pa vle anpeche mouvman an nan machandiz yo.[9]
Sou 29 janvye, chèchè ostralyen ki soti nan Enstiti Peter Doherty Melbourne a, anba sipèvizyon doktè J. Druce, te reyisi, pou premyè fwa, nan kreye yon nouvo kowonaviris apati yon echantiyon ki te jwenn nan yon pasyan ki enfekte, yon gwo etap nan devlopman trètman an. Yo pral pataje viris sa a avèk lòt laboratwa atravè mond lan, otorite chinwa yo pa gen fè sa.[10]
Sou 30 janvye, OMS klase epidemi an kòm yon ijans sante piblik de dimansyon entènasyonal [11],[12],[13],[14] men li pa rekòmande limite vwayaj entènasyonal ak komès, kontrèman ak pifò desizyon gouvènman an.[15] Gwo krent ki genyen nan OMS se ke epidemi sa a ka rive nan peyi ki sistèm sante pa ta kapab jere tankou yon kriz sanitè.[16]
Sou 31 janvye, plis ak plis peyi konseye sitwayen yo pa vwayaje nan peyi Lachin, pandan y ap kantite konpayi avyon sispann vòl yo nan ak soti nan Lachin ogmante. Pou pati li a, Lachin deside rapatriye moun orijinè Wuhan k ap viv aletranje paske nan « difikilte pratik pou moun pwovens Hubei k ap viv aletranje, patikilyèman moun Wuhan » [17] siy ksenofobi ap ogmante an Frans, Itali, Kanada ak Wayòm Ini.[18]
Yon premyè etid nan 425 premye ka yo, ki pibliye nan New England Journal of Medicine, montre ke transmisyon moun-a-moun parèt osi bonè ke lè mitan-desanm 2019. [19]