Aleviti
From Wikipedia, the free encyclopedia
Aleviti sú náboženská skupina šiitskej vetvy islamu. Odhady ich počtu sa rôznia od desiatich do dvadsiatich miliónov. Žijú takmer výlučne v Turecku, tvoria aj malé menšiny v Bulharsku, na Cypre, Kryme a v Grécku.
Rýchle fakty
Súčasť série článkov na tému |
Islam |
Viera a praktiky |
Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita |
Hlavné osobnosti |
Mohamed Abú Bakr as-Siddík |
Texty a zákony |
Korán • Sunna • Šaría Zákonodarstvo Životopisy Mohameda |
Vetvy islamu |
Sunniti (Hanífovská • Málikovská • Šáfiovská • Hanbalovská • Záhirovská) • Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíja • drúzovia) • Isná ašaríja (Dža'farovská • Alaviti • Aleviti) • Zajdíja) • Súfizmus (Bektašija • Čištíja • Mawlawíja) • Cháridža (Ibádíja) |
Sociopolitické aspekty |
Umenie • Architektúra Mestá • Kalendár Veda • Filozofia Náboženskí vodcovia Ženy v islame • Džihád Politický islam • Liberálny islam Ahmadíja • Wahhábizmus |
Pozri aj |
Slovníček islamských pojmov Zoznam významných mešít Zoznam článkov o islame |
Zavrieť
Aleviti nemajú mešity, nemodlia sa päť ráz denne, neuznávajú právo šaría, nepostia sa počas ramadánu. Púť do Mekky nie je pre nich povinnou. Aleviti ako nesunniti boli dlho obeťami diskriminácie v tureckom vzdelávacom systéme, sociálnych službách a náboženskom živote.[1]