Grécka mytológia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Grécka mytológia je súbor gréckych mýtov, ktoré pôvodne rozprávali starovekí Gréci, a žáner starogréckeho folklóru, ktorý sa dnes spolu s rímskou mytológiou začleňuje do širšieho označenia klasická mytológia. Tieto príbehy sa týkajú pohľadu starogréckeho náboženstva na vznik a podstatu sveta, života a činnosti božstiev, hrdinov a mytologických bytostí a pôvodu a významu kultových a rituálnych praktík starých Grékov. Moderní vedci skúmajú mýty, aby osvetlili náboženské a politické inštitúcie starovekého Grécka a lepšie pochopili podstatu samotnej tvorby mýtov.[1]
Grécke mýty boli pôvodne šírené v tradícii ľudovej slovesnosti pravdepodobne minojskými a mykénskymi spevákmi od 18. storočia pred Kr.[2] Nakoniec sa mýty o hrdinoch trójskej vojny a jej následkoch stali súčasťou ústnej tradície Homérových epických básní Iliada a Odysea. Dve básne Homérovho blízkeho súčasníka Hésioda, Teogónia a Práce a dni, obsahujú opisy genézy sveta, postupnosti božských vládcov, postupnosti ľudských vekov, pôvodu ľudských nešťastí a pôvodu obetných zvykov. Mýty sa zachovali aj v Homérskych hymnoch, vo fragmentoch epických básní Epického cyklu, v lyrických básňach, v dielach dramatikov a komikov z 5. storočia pred Kr., v spisoch učencov a básnikov helenistického obdobia a v textoch z obdobia Rímskej ríše od spisovateľov, ako napr. Ploutarchos a Pausanias.
Okrem tohto naratívneho zdroja v starogréckej literatúre sa obrazové podoby bohov, hrdinov a mýtických epizód výrazne vyskytovali na starovekých vázových maľbách a na výzdobe votívnych darov a mnohých ďalších artefaktov. Geometrické vzory na keramike z 8. storočia pred Kr. zobrazujú scény z Epického cyklu, ako aj príbehy o Heraklovi. V nasledujúcich archaických, klasických a helenistických obdobiach sa objavujú homérske a rôzne iné mytologické scény, ktoré dopĺňajú existujúce literárne dôkazy.[3]
Grécka mytológia mala rozsiahly vplyv na kultúru, umenie a literatúru západnej civilizácie a zostáva súčasťou západného dedičstva a jazyka. Básnici a umelci od staroveku až po súčasnosť z nej čerpali inšpiráciu a v jej témach objavili súčasný význam a aktuálnosť.[4]
Na Slovensku grécku mytológiu popularizoval Vojtech Zamarovský, jeho slovník Bohovia a hrdinovia antických bájí (1969) vyšiel aj v Grécku.[5]
Grécka mytológia je radostná, vychádza z prírody a radostného pozemského života; bohovia sú ľudskej podstaty i s povahovými chybami, nič nie je na nich posvätne velebného; nie sú všemohúci ani vševediaci, i nad nimi vládne Osud.
Starogrécka mytológia sa vyznačuje veľmi výraznou evolúciou od disharmonicko-monštruóznych hmlistých obrazov, ktorými sa vyznačovala v staršom období, cez harmonickejšie, prevažne zoomorfné obrazy k úplne harmonickým antropomorfným obrazom. Človek tu získal väčšiu moc nad prírodou a začína sa tu formovať osobnostný princíp. V mytologických obrazoch sa začínajú objavovať hrdinovia, ktorí často vyzývajú do boja vládcov Olympu, svedčí o tom, že v človeku stále viac rástlo presvedčenie o jeho silách.
Plastické obrazy sa nepodrobovali tak prísne nábožensko-dogmatickým systémom ako vo východných mytológiách; ich vzťahy boli dosť voľné. Tak ako sa zmenšoval nábožensko-kultovný obsah starogréckych mýtov, rástol význam umelecko-estetických prvkov, ktoré v nich boli veľmi bohato zastúpené.