Jozef Tiso
prezident Slovenského štátu, slovenský ľudácky politik a katolícky kňaz / From Wikipedia, the free encyclopedia
ThDr. Jozef Tiso (* 13. október 1887, Veľká Bytča, dnes Bytča,[1] Rakúsko-Uhorsko – † 18. apríl 1947, Bratislava, ČSR) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, politik, predseda Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (1939 – 1945), poslanec Národného zhromaždenia ČSR (1925 – 1939), minister zdravotníctva a telesnej výchovy (1927 – 1929), predseda vlády a prezident vojnovej Slovenskej republiky.
Jozef Tiso | ||||||||
prezident Slovenskej republiky | ||||||||
1. Prezident Slovenskej republiky | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 26. október 1939 – apríl 1945 | ||||||||
| ||||||||
1. Ministerský predseda Slovenského štátu | ||||||||
V úrade 14. marec 1939 – 26. október 1939 | ||||||||
| ||||||||
1. predseda vlády a minister vnútra Slovenskej krajiny | ||||||||
V úrade 7. október 1938 – 9. marec 1939 | ||||||||
| ||||||||
8. minister verejného zdravotníctva a telesnej výchovy ČSR | ||||||||
V úrade 15. január 1927 – 8. október 1929 | ||||||||
Premiér | Antonín Švehla František Udržal | |||||||
| ||||||||
Poslanec Národného zhromaždenia ČSR | ||||||||
V úrade 1925 – 14. marec 1939 | ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 13. október 1887 Veľká Bytča, Rakúsko-Uhorsko | |||||||
Úmrtie | 18. apríl 1947 (59 rokov) Bratislava, ČSR | |||||||
Politická strana | HSĽS | |||||||
Alma mater | Pázmaneum | |||||||
Profesia | kňaz, politik | |||||||
Národnosť | slovenská | |||||||
Vierovyznanie | rímskokatolícke | |||||||
Odkazy | ||||||||
Jozef Tiso (multimediálne súbory) | ||||||||
Po vojne bol obvinený z rozbitia republiky a spolupráce s nacistickým Nemeckom, zo zavedenia fašistického režimu na Slovensku, z marenia príprav SNP, pozvania nemeckých vojsk a zločinov spáchaných po potlačení povstania, z odsunu českých občanov a prenasledovania odporcov režimu, prenasledovania a deportácie slovenských Židov (tzn. činov, dnes vnímaných ako zločiny proti ľudskosti).[2]
Podľa nariadenia č. 33/1945 Zb. SNR[3] bol uznaný za vinného z trestného činu domácej zrady, trestného činu zrady na povstaní, trestného činu kolaborantstva, a to za priťažujúcich okolností a 15. apríla 1947 Národným súdom ČSR odsúdený na trest smrti povrazom.[4][5] Popravený bol 18. apríla 1947.[6]