Madagaskar
ostrovný štát v Indickom oceáne pri východnom pobreží Afriky / From Wikipedia, the free encyclopedia
Madagaskar, oficiálne Madagaskarská republika, je ostrovný štát, ktorý sa skladá z ostrova Madagaskar a mnohých menších okrajových ostrovov. Leží pri juhovýchodnom pobreží Afriky, je štvrtým najväčším ostrovom sveta, druhou najväčšou ostrovnou krajinou a 46. najväčšou krajinou sveta.[2] Jeho hlavným a najväčším mestom je Antananarivo.
Madagaskarská republika | |||||
| |||||
Národné motto: Tanindrazana, Fahafahana, Fandrosoana (Zem predkov, sloboda, pokrok) | |||||
Štátna hymna: Ry Tanindraza nay malala ô (Ó milovaná zem našich predkov) | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Repoblikan’i Madagasikara (malg.), République de Madagascar (fr.) | ||||
• krátky | Madagasikara (malg.), Madagascar (fr.) | ||||
Hlavné mesto | Antananarivo 18°55′ j.š. 47°31′ v.d. | ||||
Najväčšie mesto | Antananarivo | ||||
Úradné jazyky | malgaština, francúzština
| ||||
Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády |
unitárna poloprezidentská republika Andry Rajoelina Christian Ntsay | ||||
Vznik | cca 1540: kráľovstvo 6. august 1896: francúzska kolónia 14. október 1958: vyhlásenie republiky 26. jún 1960: deklarácia nezávislosti | ||||
Susedia | žiadni (ostrovný štát) | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
592 796 km² (46.) 5 501 km² (0,9 %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2023) • sčítanie (2009) • hustota (2023) |
28 812 195 (52.) 20 653 556[1] 47,7/km² (143.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2023 15,763 miliárd $ (132.) 529 $ (183.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2022) | 0,487 (177.) – nízky | ||||
Mena | ariary (MGA) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
EAT (UTC+3) bez zmeny (UTC+3) | ||||
Medzinárodný kód | MDG / MG | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | RM | ||||
Internetová doména | .mg | ||||
Smerové telefónne číslo | +261 |
Po prehistorickom rozpade superkontinentu Gondwana sa Madagaskar oddelil od Afriky v ranom jurskom období, približne pred 180 miliónmi rokov, a približne pred 90 miliónmi rokov sa oddelil od indického subkontinentu, čo umožnilo vývoj pôvodných rastlín a živočíchov v relatívnej izolácii; v dôsledku toho je Madagaskar ohniskom biodiverzity a jednou zo 17 krajín sveta s megadiverzitou, pričom viac ako 90 % voľne žijúcich živočíchov je endemických. Ostrov má subtropické až tropické morské podnebie. Madagaskar bol prvýkrát osídlený v polovici prvého tisícročia nášho letopočtu alebo skôr austronézskymi národmi,[3] ktoré pravdepodobne prišli na kanoe z dnešnej Indonézie.[4][5][6] Okolo 9. storočia n. l. sa k nim pridali migranti z kmeňa Bantuov, ktorí preplávali Mozambický prieliv z východnej Afriky. Postupom času sa na Madagaskare usadzovali aj ďalšie skupiny, pričom každá z nich mala trvalý prínos pre madagaskarský kultúrny život. V dôsledku toho je na Madagaskare klasifikovaných 18 alebo viac národov, z ktorých najpočetnejší je Merina z centrálnej vysočiny.
Až do konca 18. storočia vládli na ostrove Madagaskar roztrieštené spoločensko-politické zväzy, ktoré sa menili. Od začiatku 19. storočia sa väčšina ostrova zjednotila a vládla ako Madagaskarské kráľovstvo, ktorému vládli šľachtici z kmeňa Merina. Monarchia zanikla v roku 1897 pripojením k Francúzsku, od ktorého Madagaskar získal nezávislosť v roku 1960. Krajina odvtedy prešla štyrmi významnými ústavnými obdobiami, označovanými ako republiky, a od roku 1992 sa spravuje ako ústavná demokracia. Po politickej kríze a vojenskom prevrate v roku 2009 prešiel Madagaskar zdĺhavým prechodom k štvrtej a súčasnej republike, pričom ústavná správa bola obnovená v januári 2014.
Madagaskar je členom Organizácie Spojených národov (OSN), Africkej únie (AÚ), Juhoafrického rozvojového spoločenstva (SADC) a Medzinárodnej organizácie Frankofónie. Úradnými jazykmi štátu sú malgaština a francúzština. Prevládajúcim náboženstvom v krajine je kresťanstvo, pričom značná menšina stále vyznáva tradičné náboženstvá. OSN zaraďuje Madagaskar medzi najmenej rozvinuté krajiny.[7] Ekoturizmus a poľnohospodárstvo spolu s väčšími investíciami do vzdelávania, zdravotníctva a súkromného podnikania sú kľúčovými prvkami jeho rozvojovej stratégie. Napriek značnému hospodárskemu rastu od začiatku roka 2000 sa rozdiely v príjmoch zväčšili a kvalita života väčšiny obyvateľstva zostáva nízka.