Nicola Abbagnano
From Wikipedia, the free encyclopedia
Nicola Abbagnano (* 15. júl 1901, Salerno – † 9. september 1990, Miláno) bol taliansky filozof, predstaviteľ pozitívneho existencializmu,[1] prvý a zároveň popredný predstaviteľom talianskeho existencionalizmu.[2]
Rýchle fakty Biografické údaje, Meno ...
Nicola Abbagnano | |
Západná filozofia Filozofia 20. storočia | |
Biografické údaje | |
---|---|
Meno | Nicola Abbagnano |
Narodenie | 15. júl 1901, Salerno, Taliansko |
Úmrtie | 9. september 1990 (89 rokov), Miláno, Taliansko |
Dielo | |
Škola/tradícia | existencializmus |
Odkazy | |
Nicola Abbagnano (multimediálne súbory na commons) | |
Zavrieť
Od roku 1936 pôsobil ako profesor dejín filozofie na univerzite v Turíne. Existenciu definoval ako „hľadanie bytia, v ktorom sa človek bezprostredne angažuje“. Chápal ju ako možnosť bytia a zdôrazňoval jej neurčenosť.[1] Odmietal determinovanosť ľudskej existencie, za jej podstatný znak pokladal slobodnú voľbu možnosti sebauskutočňovania.[3] Sám svoju predstavu existencializmu označoval ako štrukturálnu alebo substanciálnu.[1]