Robert Lefkowitz
From Wikipedia, the free encyclopedia
Robert Joseph Lefkowitz (* 15. apríl 1943, New York, USA) je americký lekár a biochemik, ktorý spoločne s Brianom Kobilkom v roku 2012 získal Nobelovu cenu za chémiu za výskum receptorov viazaných na G-proteíny.
Robert Lefkowitz | |
americký lekár a biochemik | |
Narodenie | 15.4.194315. apríl 1943 (81 rokov) New York, New York, USA |
---|---|
Alma mater | Columbia University |
Odkazy | |
Webstránka | lefkolab.org |
Commons | Robert Lefkowitz |
Robert Lefkowitz vyštudoval na Kolumbijskej univerzite najprv chémiu a potom medicínu. Pracoval krátko ako lekár a v roku 1968 nastúpil ako výskumný pracovník do Národného inštitútu zdravia v Bethesde v Marylande. V rokoch 1970 až 1973 pracoval v nemocnici v Bostone, ktorá spolupracuje s Harvardovou univerzitou.
Od roku 1973 učí na Duke University v Severnej Karolíne, kde je od roku 1977 riadnym profesorom. V polovici 80. rokov Lefkowitz so svojimi kolegami naklonoval najprv beta-adrenergický receptor a potom osem adrenergných receptorov, na ktoré sa viaže noradrenalín a adrenalín. To viedlo k objavu, že všetky G-proteínové receptory majú podobnú molekulovú štruktúru.[1]