Bôbovité
čeľaď rastlín / From Wikipedia, the free encyclopedia
Bôbovité (lat. Fabaceae; staršie: vikovité - lat. Viciaceae, motýľokveté alebo veľmi zastarano motýľovité - lat. Papilionaceae; menej formálne: leguminózy - lat. Leguminos(e)ae[1]) je veľká čeľaď dvojklíčnolistových rastlín z podtriedy ružové (Rosidae). Patrí medzi najvýznamnejšie poľnohospodárske čeľade (pozri strukovina).
Bôbovité | |||||||||||||||||||||
Vika siata (Vicia sativa) | |||||||||||||||||||||
Vedecká klasifikácia | |||||||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| |||||||||||||||||||||
Vedecký názov | |||||||||||||||||||||
Fabaceae | |||||||||||||||||||||
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||||||||||||||||||||
Medzi bôbovité patria suchozemské kvitnúce rastliny, ktorých plodom je struk pukajúci po dozretí na dve chlopne. Struk vznikol zrastením jedného plodolistu.
Čeľaď zahŕňa okolo 490 rodov, medzi ktoré patria napríklad hrach (Pisum), fazuľa (Phaseolus), ďatelina (Trifolium), lucerna (Medicago), hrachor (Lathyrus), lupina (Lupinus) či vika (Vicia). Mnohé rody sú z poľnohospodárskeho hľadiska veľmi významné ako potravina, krmovina, či prostriedok na zvyšovanie úrodnosti pôdy. Niektoré sa pestujú aj ako okrasné rastliny. Veľa hospodársky významných bôbovitých rastlín patrí medzi strukoviny.