Charta 77
From Wikipedia, the free encyclopedia
Charta 77 bola občianska iniciatíva a neformálne spoločenstvo politickej opozície v normalizačnom Česko-Slovensku, nazvaná podľa svojho prvého dokumentu – Prohlášení Charty 77 z 1. januára 1977.[1][2] Kritizovala „politickú a štátnu moc“ za nedodržiavanie ľudských a občianskych práv, k čomu sa ČSSR zaviazala pri podpise Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe v Helsinkách v roku 1975.
Charta vydala celkovo 598 dokumentov, prevažne upozorňujúcich na porušovanie ľudských práv a náboženských slobôd. Chartu reprezentovali traja hovorcovia, ktorí overovali pravosť zverejnených dokumentov. Trestom za angažovanie bolo prenasledovanie tých, ktorí prehlásenie Charty podpísali, alebo s ňou spolupracovali. Aj z tohto dôvodu sa signatári Charty (chartisti) nazývali aj disidenti. Do roku 1989 podpísalo Chartu približne 1 883 signatárov, z ktorých bolo menej ako 50 zo Slovenska (najznámejší z nich boli Dominik Tatarka, Miroslav Kusý, Miklós Duray a Hana Ponická, ktorá však Chartu podpísala až v decembri 1989).