DNA polymeráza
From Wikipedia, the free encyclopedia
DNA polymeráza[1] (iné názvy: DNA-polymeráza[2], polymeráza DNA[3], DNK polymeráza[4], DNK-polymeráza, polymeráza DNK) je enzým schopný syntetizovať nové vlákno DNA na základe predlohy vo forme komplementárneho vlákna. Rola DNA polymeráz v bunke spočíva v replikácii DNA. Existuje niekoľko prokaryotických a eukaryotických DNA polymeráz, ktoré sa navzájom odlišujú presnosťou replikácie, schopnosťou opravovať spôsobené chyby a schopnosťou odbúravať vlákno na 5' konci DNA. Ich spoločnou vlastnosťou, ktorá je daná ich funkciou, je schopnosť pripájať monofosfáty deoxyribonukleotidov (dNMP) k 3'-OH koncu syntetizovaného reťazca. Spôsobujú tak polymeráciu jedného vlákna DNA v smere od 5' konca ku 3' koncu, hovorí sa teda, že majú 5'-3' polymerázovú aktivitu.[5]
3D štruktúra DNA väzobných helix-hairpin-helix motívov v ľudskej DNA polymeráze beta | |
Identifikátory | |
---|---|
Číslo EC | EC 2.7.7.7 |
Číslo CAS | 9012-90-2 |
Databázy | |
IntEnz | hľadať v IntEnz |
BRENDA | hľadať v BRENDA |
ExPASy | hľadať v ExPASy |
KEGG | hľadať v KEGG |
MetaCyc | hľadať v MetaCyc |
PDB štruktúry | RSCB PDB PDBe PDBsum |
Dodatočná funkcia väčšiny DNA polymeráz je 3'-5' exonukleázová aktivita, vďaka ktorej sa môže polymeráza "vrátiť" a odbúrať práve syntetizovanú dvojicu nukleotidov. Táto aktivita je dôležitá pre minimalizáciu nepresností pri replikácii DNA. Ďalšou dodatočnou, ale skôr vzácnou funkciou, je 5'-3' exonukleázová aktivita, vďaka ktorej môžu niektoré DNA polymerázy odbúravať primery a DNA opravovať.[5]
Podobne, ako iné enzýmy interagujúce s DNA, potrebuje DNA polymeráza pre svoju aktivitu horečnaté katióny Mg2+, ktoré stabilizujú záporne nabité fosfátové skupiny DNA. Monoméry DNA sa reakcie polymerácie zúčastňujú ako deoxyribonukleotidtrifosfáty a energia pre tvorbu fosfodiesterovej väzby medzi fosfátom a voľnou 3'-OH skupinou syntetizovaného vlákna je dodaná rozštiepením začleňovaného deoxynukleotidtrifosfátu na deoxynukleotidmonofosfát a pyrofosfát.[5]