Fosílne palivo
From Wikipedia, the free encyclopedia
Fosílne palivo alebo kaustobiolit[1] je nerastná surovina, ktorá vznikla v minulých geologických obdobiach premenou odumretých zvyškov rastlín a tiel živočíchov za neprístupu vzduchu. Všeobecne ide o rôznorodé látky, nielen o horľavé sedimentárne horniny (uhlie) ale i plyny (zemný plyn) a kvapalné produkty premeny organických látok (ropa).
Termín kaustobiolit zaviedol v roku 1904 A.W. Grabau.[2]
Vek organizmov, z ktorých vznikli fosílne palivá predstavuje milióny rokov. Fosílne palivá obsahujú vysoké percento uhlíka a patrí k nim uhlie, ropa a zemný plyn[3]. Medzi ďalšie najbežnejšie používané deriváty fosílnych palív patrí petrolej a propán. Môžu mať podobu prchavých látok s nízkym pomerom uhlíka k vodíku, ako metán alebo podobu tekutých látok ako benzín, alebo pevných látok zložených skoro z čistého uhlíka, ako napríklad antracitové uhlie. Teória, že fosílne palivá boli vytvorené zo skamenených pozostatkov mŕtvych rastlín[4] prostredníctvom ich vystavenia vysokej teplote a tlaku v zemskej kôre po dobu miliónov rokov (pozri biogénnu teóriu) bola prvýkrát predstavená Georgiusom Agricolom v roku 1556 a neskôr Michailom Lomonosovom v 18. storočí.
Aj keď fosílne palivá vznikajú prostredníctvom prírodných procesov, vo všeobecnosti sú považované za neobnoviteľné zdroje, lebo ich vytvorenie trvá milióny rokov a známe použiteľné zdroje sú využívané rýchlejšie, ako sa stihnú vytvoriť nové.
Používanie fosílnych palív vyvoláva vážne obavy o životné prostredie. Spaľovanie fosílnych palív vyprodukuje približne 21,3 miliardy ton (21,3 gigaton) oxidu uhličitého (CO2) v priebehu jedného roka. Odhaduje sa, že prírodné procesy môžu absorbovať iba polovicu z tohto množstva, takže každoročne vidíme čistý nárast atmosférického oxidu uhličitého o 10,65 miliardy ton (jedna tona atmosférického oxidu uhličitého sa rovná 3,7 tonám oxidu uhličitého).[5] Oxid uhličitý patrí medzi skleníkové plyny, ktorý zvyšuje radiačné pôsobenie a prispieva ku globálnemu otepľovaniu, čo spôsobuje, že sa priemerná teplota povrchu planéty zvyšuje. To podľa názoru mnohých klimatológov spôsobí výrazné vedľajšie účinky. Celosvetové zámery hľadania obnoviteľných zdrojov energie sú zamerané na zníženie produkcie skleníkových plynov.
Na území Slovenska sa nachádzajú ložiská mnohých energetických surovín (napríklad antracit, urán, ropa, zemný plyn, uhlie, gazolín, lignit a iné) a z toho sa v slovenskom priemysle využívajú tieto 4 suroviny: ropa, zemný plyn, hnedé uhlie a lignit.[6] Urán sa využíva pri výrobe elektrickej energie, avšak nie je na Slovensku ťažený a nepatrí medzi fosílne palivá.