Grafén
From Wikipedia, the free encyclopedia
Grafén je názov jednoatómovej planárnej (2D) vrstvy, ktorú vytvárajú atómy uhlíka v hybridnom stave sp2, usporiadané do pravidelných šesťuholníkov. Dĺžka väzieb medzi jednotlivými atómami je 0,142 nm. Je základnou štruktúrou grafitu, fullerénov a uhlíkových nanorúrok.
Názov zaviedol nemecký chemik Hanns-Peter Boehm[1] a je odvodený od graf (základ slova grafit) + én (koncovka aromatických uhľovodíkov). Grafén sa dá považovať aj za veľkú aromatickú molekulu, ako limitný príklad polycyklických aromatických uhľovodíkov.
Grafén sa najjednoduchšie zobrazuje ako drôtené pletivo uhlíkových atómov a ich väzieb v atómovom meradle. Kryštalická alebo vločková forma grafitu pozostáva z mnoho plátov naukladaných dokopy. Pláty grefénu sú naukladané do formy grafitu s medziplošným odstupom 0,335 nm, čo znamená, že 3 milióny naukladaných plátov bude mať hrúbku iba jeden milimeter. Grafén je základný stavebný prvok niektorých alotropických modifikácií vrátane grafitu, dreveného uhlia, uhlíkových nanotrubíc a fullerénov. Nobelova cena za fyziku v roku 2010 bola udelená Andre Geimovi a Konstantinovi Novoselovovi „za priekopnícke experimenty týkajúce sa dvojrozmerného materiálu grafén“