Kontinentálna armáda
From Wikipedia, the free encyclopedia
Kontinentálna armáda (angl. Continental Army) bolo pozemné vojsko trinástich kolónií v Severnej Amerike (od deklarácie nezávislosti 4. júla 1776 Spojených štátov) bojujúcich proti Spojenému kráľovstvu v americkej vojne za nezávislosť.
Kontinentálna armáda | |
Pešiaci Kontinentálnej armády (litografia Henryho Alexandra Ogdena, cca 1897) | |
Krajina | trinásť kolónií (do 4. júla 1776) Spojené štáty (od 4. júla 1776) |
---|---|
Existencia | 14. jún 1775 – 1783 |
Vznik | rozhodnutie Kontinentálneho kongresu (14. jún 1775) |
Zánik | Versaillská mierová zmluva (podpísaná 3. septembra 1783, účinná od 12. mája 1784) |
Typ | pozemné vojsko |
Veľkosť | 13 292 (1781) až 46 891 (1776) Pozri Veľkosť |
Velitelia | George Washington |
Účasť | |
Bitky | Americká vojna za nezávislosť |
Bola založená 14. júna 1775 rozhodnutím Kontinentálneho kongresu z desiatich rôt (šesť z Pensylvánie, dve z Marylandu a dve z Virgínie).[1] 15. júna 1775 bol za jej vrchného veliteľa Kontinentálnym kongresom jednohlasne zvolený George Washington,[2][3] ktorý nasledujúci deň prijal rozhodnutie kongresu[4] a 3. júla 1775 v Bostone prebral velenie nad armádou.[5] Kontinentálna armáda, ktorá dokázala viesť koordinovanejšie operácie než milície jednotlivých kolónií, sa tak stala hlavnou ozbrojenou silou formujúcich sa Spojených štátov. Podľa potreby jej poskytovali podporu oddiely milícií z území, na ktorých viedla boje.[6]
Veľkosť armády sa zmenšila začiatkom roka 1783 a po uzavretí Versaillského mieru 3. septembra 1783 bola postupne rozpustená. Po 25. novembri 1783 ostalo v službe len 1000 vojakov a po 2. júni 1784 len 80 vojakov a niekoľko dôstojníkov, ktorí strážili pevnosti Fort Clinton (dnes sídlo Vojenskej akadémie Spojených štátov, West Point) a Fort Pitt. Tí sa následne stali súčasťou Armády Spojených štátov (angl. United States Army)[7] založenej 3. júna 1784.