Marcové zákony
From Wikipedia, the free encyclopedia
Marcové zákony[1][2] (iné názvy: bratislavská marcová ústava,[1][2][3][4] marcové konštitučné zákony,[5] maď. Áprilisi törvények – Aprílové zákony) bolo 31 zákonných článkov, ktoré prijal uhorský snem na svojom zasadnutí v Bratislave 15. marca 1848 na začiatku maďarskej revolúcie v roku 1848, a ktoré vstúpili do platnosti 11. apríla 1848 podpisom cisára Ferdinanda V. v bratislavskom Primaciálnom paláci.[pozn. 1] Zákony ukončili metternichovský absolutizmus a modifikovali systém uhorského feudálneho obyčajového práva pred tým definovaného vo Verbőciho Tripartite.[1] Zákony tak boli významným míľnikom v procese defeudalizácie Uhorska, hoci feudalizmus neodstránili dôsledne. Obsahovali občianske, politické práva, rovnosť pred zákonom, ako aj úpravu štátoprávneho postavenia Uhorska. Naopak neposkytovali žiadané riešenia požadované nemaďarskými národmi.[3] Z hľadiska uhorských štátno-právnych dejín boli významné pre odmietnutie absolutistických a centralizačných snáh Viedne, zaviedli obmedzenie moci panovníka a parlamentarizmus. Z hľadiska ústavnoprávneho nešlo formálne o celistvú ústavu, ale o súbor noriem, ktoré obsahovo tvorili materiálnu ústavu.[2] Zákony boli významným dokumentom predchádzajúcim uhorskej revolúcii.